10 rokov od obnovenia vojenského cintorína v Petržalke

Minulý rok sme si pripomenuli 100 rokov od skončenia Veľkej vojny a vzniku Československa.  Pamiatkami na Veľkú vojnu sú aj vojenské cintoríny a hroby rozosiate po celej Európe. Jeden z nich je na rakúsko-slovenskom pohraničí v Petržalke – Kopčanch . Pre verejnosť začal cintorín znovu existovať 4. mája 2009. Teda pred 10 rokmi.

Cintorín vznikol v roku 1916. Bol súčasťou vojenského lazaretu pre ranených vojakov rakúsko-uhorskej monarchie. Po prvýkrát bol pietne upravený okolo roku 1922. Z tohto obdobia sa v archíve Vojenského historického ústavu nachádzajú nákresy cintorína.

Na cintoríne sú pochovaní vojaci, ktorí zomreli v rokoch 1916 - 1918 v bra-tislavskej Posádkovej nemocnici, Divíznej nemo​cnici a v Kopčanoch. Podľa presných záznamov bolo na cintoríne pochovaných 331 vojakov z deviatich európskych národností - 122 Čechov a Slovákov, 53 Maďarov, 43 Rumunov, 51 Juhoslovanov, 16 Rakúšanov, 15 Rusov, 11 Poliakov, 11 Talianov, traja Nemci a šesť neznámych vojakov. Mal tu svoju hrobku aj generál Cvrček de Mielec, no tá bola asonovaná v roku 1936 pri budovaní pevnostného opevnenia ( bunkre).

Počas trvania prvej Československej republiky sa tu vždy 1. novembra, v Deň Pamiatky zosnulých,  konali slávnostné bohoslužby a pietna spomienka. Na túto tradíciu až po dlhých rokoch fungovania  “Železnej opony”  nadviazal Petržalský okrášľovací spolok.

Železná opona, prísne chránená hranica socialistického Československa boli príčinou, že cintorín takmer úplne zanikol. Do roku 1990 bol nedostupný. Potom sa tu občas zastavili najmä starší Bratislavčania, ktorí o lokalite vedeli a neskôr aj Ernest Huska, vtedy poslanec mesta. Ten zoragnizoval prvé pietne stretnutie pri centrálnom kríži 1.novembra v duchu tradície prvej republiky.  Odvtedy, vždy 1.novembra Petržalský okrášľovací spolok, ktorého podpredsedom pán Huska je, organizuje túto spomienku za účasti veľvyslancov a vojenských pridelencov  krajín, ktorí tu majú pochovaných  svojich vojakov.

Obnovu cintorína inicioval Ernest Huska, poslanec hlavného mesta a tiež nadšenci vojenskej histórie bunkra BS-8. V roku 2008  Bratislavský magistrát uvoľnil zo svojho rozpočtu 615-tisíc eur na obnovu cintorína, jediného vojenského cintorína z Veľkej vojny na území Bratislavského kraja.

 K cintorínu vedie cesta, ktorá je pokračovaním Kopčianskej ulice. Cesta vedie priamo k rakúsko-slovenskej štátnej hranici. K cintorínu je možné sa dostať po nenápadnej asfaltovej ceste, ktorá sa odkláňa smerom vpravo, hneď za cestnou značkou označujúcou koniec obce Bratislava.

V tesnej blízkosti cintorína, na mieste kde stála hrobka genrála Cvrčka de Mielec, je dnes  Bunker BS-8 Hřbitov, kedysi súčasť pevnostného opevnenia prvej republiky.

“Postoj, pútnik, zvestuj tým, ktorí nás vyslali, že my tu ležíme, ako zákony kázali nám, “ hovorí nápis na centrálnom kríži. Zdá sa vás tento epitaf známy?

Ten pôvodný znel : “Postoj pútnik a zvestuj Lakedaimoncom, že my tu mŕtvi ležíme, ako zákony kázali nám.”  Autorom je Simónides z Kea a epitaf je vyrytý na pamätnej kamennej tabuli, umiestnenej na temene pahorku blízko Termopýl, na ktorom sa bránil posledný Sparťan a pod ktorým sú pochovaní Sparťanskí vojaci, ktorí bojovali proti Peržanom v jednej z naslávnejíšch bitiek histórie.

foto: jedna z prvých pietnych spomienok z ešte nezrekonštruovaného cintorína, Ernest Huska pri centránom kríži 

Iveta Plšeková, predsedníčka Petržalského okráľovacieho spolku

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre