16.júna 1944 bola zbombardovaná Apollka

Apollo bola akciová spoločnosť založená roku 1895. Od roku 1896 uviedla v Bratislave do prevádzky tzv. rafinériu Apollo, ľudovo nazývanú  Apollka. Bola známou rafinériou minerálnych olejov a vyrábala benzín, petrolej, parafín, sviečky, vazelíny, asfalt, dokonca aj umelý ľad.

Nachádzala sa pri dnešnom severnom nájazde na most Apollo a v tom čase patrila spoločnosti I.G. Farben. Zároveň s rafinériou postavili na dunajskom ramene prístav na vykladanie ropných člnov.

Rastúca sila a napokon absolútna vzdušná prevaha mocností antihitlerovskej koalície sa v roku 1944 jasne ukázala aj občanom vtedajšej Slovenskej republiky. Až do júna 1944 však územie SR nebombardovali a nespôsobovali ľudské či hmotné škody.  Vznikol tak mylný dojem, akoby sa vojna odohrávala veľmi ďaleko a Slovenska sa netýkala. Aj preto  nariadenia Civilnej protileteckej ochrany v podobe zatemňovania či presunov do krytov ľudia často ignorovali. 

16. jún 1944 všetko zmenil. Dopoludnia americké bombardéry zaútočili na rafinériu Apollo, Zimný prístav a dunajský most v Bratislave. Hlásna služba však nálet verejnosti neavizovala. Na mesto v priebehu necelých 10 minút dopadlo takmer 370 ton bômb a objekty s rôznymi horľavinami vybuchovali či horeli ešte dlho po bombardovaní. Nálety si vyžiadali vyše 100 (podľa iných zdrojov až vyše 300) ľudských životov a vyše 700 zranených. Najviac obetí bolo z radov zamestnancov rafinérie, ale bomby zasiahli aj množstvo náhodných osôb. Hlavné mesto sa naraz ocitlo bez vody, elektriny aj plynu. Poškodených bolo aj množstvo obytných budov či rôzne významné budovy v meste (napr. mestská plynáreň, Slovenské národné múzeum) a prakticky úplne zničená Slovenská dunajská plavba. Škody sa odhadovali na vyše 300 mil. Korún Slovenských.

Dopad bombardovania mal na nálady obyvateľov dvojaký efekt. Na jednej strane bol jasným signálom, kto vojnu vyhráva a psychologicky posilnil odbojové tendencie v armáde či v spoločnosti. Na druhej strane, pod dojmom obetí bombardovania i vládnej rétoriky o „teroristických náletoch“ obracal nálady proti Spojencom, osobitne proti Američanom. V každom prípade, obyvateľstvo už nebralo protiletecké poplachy na ľahkú váhu. (citovali sme Martina Lacka, Ústav pamäti národa).

V roku 1946 boli pozostatky závodu Apollo znárodnené a začlenené do národného podniku Slovenské rafinérie minerálnych olejov, ktorý bol roku 1949 premenovaný na národný podnik Slovnaft. Rafinéria ešte vyrábala do roku 1963, potom sa presťahovala do novej lokality za mestom vo Vlčom hrdle.

Pamätná tabuľa obetiam bombardovania závodu Apollo Bratislava je umiestnená na Slovnaftskej ulici vo vestibule osobnej vrátnice Slovnaftu, vľavo od vchodu.

Je na nej tento nápis:

NA PAMIATKU PADLÝCH
PRI BOMBARDOVANÍ ZÁVODU
APOLLO
DŇA 16.JÚNA 1944

AUGUSTÍN VILIAM, BADA HELENA, BANGO RÓBERT, BENOVICS ŠTEFAN, BOŽÍK JOZEF, BUCHA KAMIL, CISÁR JÁN, ČERNÝ ERAZMUS, DENK KAROL, ERTL GUSTAV, FAKUNDINY JÁN, FICK KAROL, FILO FRANTIŠEK, FUKSA ALOJZ, GALBINETZ AUGUSTÍN, GEISSLER KAROL, GEGENHUBER JÁN, GRANČIČ JOZEF, HANUS FRANTIŠEK, HAUSKRECHT ANTON, HAUSKRECHT MARTIN, HATALA JÁN, HOCHREINER ROBERT, HOLÍK FRANTIŠEK, HOLOCSY FRANTIŠEK, HORNÁČEK JOZEF, HÓZ JÁN, ILAVSKÝ JOZEF, JANŽETIČ ŠTEFAN, JANKO KAROL, KAŠČÁK EMANUEL, KESZÖCZE JÚLIUS, KLEIN FRANTIŠEK, KNECHTSBERGER ANNA, KRÁL JÁN, KUKLA JOZEF, LEHRBACHER JÚLIUS, LUKÁČ FRANTIŠEK, LUNÍČEK JÁN, MAAR MICHAL, MALINIAK JURAJ, MANCZALL FRANTIŠEK, MATEFFY PAVOL, MAYER EDUARD, MIHALOVIČ FRANTIŠEK, MURČO VILIAM, PASTEKA MICHAL, PETRÁŠ MATEJ, POSPIŠIL FRANTIŠEK, Dr. PROKSCHA RUDOLF, PRONAY JOZEF, RALBOVSKÝ RUDOLF, REHÁK KONŠTANTÍN, RIPPEL KURT, RUŽIČKA JOZEF, SCHIEBEL OTTO, SCHUH FRIEDRICH, STIFFEL JÁN, SZABÓ ONDREJ, SZLATINSZKY RUDOLF, ŠPAK PETER, ŠRÁMEK JOZEF, ŠTAMBERSKY FRANTIŠEK, TORAČ FERDINAND, TULIS LADISLAV, URBAN JOZEF, VALENT JOZEF, VANÍK JOZEF, VAVROVIČ MATEJ, WALZER RÓBERT, WENZL ĽUDEVIT, WINDISCH JÁN, ZABAK FRANTIŠEK, ZAUNER MARGITA 

ČESŤ ICH PAMIATKE !

Podobné články

Komentáre