330 rokov od korunovácie Jozefa I.

9.decembra 1687 sa v Prešporku konala ďalšia z korunovácií uhorského kráľa.  Bol ním 9 ročný Jozef I., od narodenia predurčený za otcovho následníka. Otec Leopold mu preto ešte počas života zaistil nástupníctvo v monarchii i na cisárskom tróne.

Pripomeňme, že Bratislava (Prešporok)  ako korunovačné mesto  zažila v tomto období svoj najväčší rozmach. Stala sa snemovným mestom kráľovstva, sídlom kráľa, arcibiskupa a najdôležitejších inštitúcií krajiny.

Jozef I. Habsburský bol neskôr ako 11 ročný zvolený 24. januára 1690  a o dva dni neskôr korunovaný v Augsburgu za rímskeho kráľa. Českej koruny sa nikdy nedočkal. Bol inteligentný a vzdelaný. Prešiel náročnou výchovou budúceho panovníka. Udivoval znalosťou 8 jazykov i záujmom o hudbu. Občas dokonca niečo skomponoval.

No bol nenapraviteľný záletník. Aféry a škandály vyplývajúce z jeho vzťahu čerili pokojné ovzdušie viedenského dvora, kde v Leopoldovej dobe vládla mravopočestná atmosféra. Všetko mal zmenil sobáš s Amáliou Vilhelmínou . Svadba sa konala  24. februára 1699.  Mali spolu troch potomkov. Ich dcéra Mária Jozefa Habsburská sa vydala za  Augusta III. Saského, s ktorým okrem saského dvora neskôr vládla dvoru Poľskému.

Po Leopoldovej smrti prevzal vládu Jozef I. a poňal ju po svojom. Hospodárska situácia monarchie nebola priaznivá. V dôsledku dlhodobých vojen vzrastalo daňové zaťaženie poddaných, čo spôsobovalo nespokojnosť širokých más obyvateľstva. Na panovníckom dvore vládla byrokracia, neporiadky, úplatkárstvo a protekcionárstvo.

27 ročný Jozef bol už schopným vladárom odhodlaným k zmenám. Spolu s pragmatickými politikmi a diplomatmi sa usiloval o správu a finančné reformy monarchie, ako aj upevnenie svojho postavenia ako cisára rímskonemeckej ríše. Už krátko po nástupe na trón uskutočnil viaceré zmeny. Posilňoval úlohu centrálne riadenej štátnej byrokracie. Reformy začali i v oblasti berného systému.

Jozef bol aj zdatný vojvodca. Ukázalo sa to pri Landau, kde v roku 1702  viedol armádu. Zdedil tiež otvorený vojnový konflikt, vojnu o španielske dedičstvo proti Francúzsku.

Zo strany švédskeho kráľa, ktorý r. 1706 vpadol do Sliezska a neskôr do Saska, hrozilo nebezpečenstvo, že sa spojí proti Jozefovi s Francúzskom. Jozef I. uzavrel tzv. altranstädtskú konvenciu, na základe ktorej sa Karol XII. vzdal za značné ústupky účasti na západoeurópskom mocenskom boji. Rovnako v Uhorsku, kde ho v júni 1707 vzbúrenecký snem zosadil z trónu, podarilo sa Jozefovi I. získať prevahu a rozvinúť mierové rokovania, na základe ktorých stavovské hnutie začalo upadať.

Jozef sa obrátil s výzvou na obyvateľov Uhorska, sľúbil amnestiu a splnenie všetkých oprávnených požiadaviek. Časť šľachty a duchovenstvo podporili Jozefa I., no František II. Rákoci a mnohí ďalší pokračovali v odboji, v ktorom chceli pre Uhorsko vybojovať samostatnosť. Nanovo vzplanuli boje, v ktorých však kráľovské vojská získali po bitke pri Trenčíne v roku 1708 prevahu. Po ďalších porážkach povstanie strácalo svojich prívržencov a upadalo. V auguste 1711 kapitulovali zvyšky kuruckej armády pri Satu Mare, kde bol podpísaný Satmársky mier. Zabezpečoval Habsburgovcom vládu nad Uhorskom.

Jozef zomrel náhle, vo veku 33 rokov. Jeho smrťou sa prerušil i reformný proces, ktorý v habsburskej monarchii musel počkať až na vládu Jozefovej netere Márie Terézie a predovšetkým jej syna,  Jozefa II.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre