80 rokov od Mníchovskej potupnej dohody mocností

Po 5 rokov po  nástupe Adolfa Hitlera k moci sa začalo schyľovať k 2. svetovej vojne. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka.

Po odstúpení  Tomáša Garrigua Masaryka z prezidentského kresla, sa stal prezidentom Edvard Beneš. V roku 1938 došlo k  anšlusu, pripojeniu Rakúska k Nemecku , hoci to Versaillská zmluva zakazovala. V roku 1938 začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo Sudety. Nemecko na to využívalo Nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní. To bol argument na pripojenie týchto území k Ríši.

Hitler pricestoval v roku 1938 do Karlových Varov na zjazd Sudetonemeckej strany. Jeho prejav bol o  tom, že Nemecko musí ochraňovať práva Nemcov žijúcich v zahraničí. Návrh o Sudetoch odovzdal česko-slovenskej vláde, ktorá ho odmietla. Situácia sa vyostrila. Po niekoľkých týždňoch sa Hitler stretol s Chamberlainom a vyzval ho, aby pomohol vyriešiť tento problém. Ten vyslal do Česko-Slovenska lorda W. Runcimana, ktorý mal za úlohu vyhodnotiť situáciu. Nemci v Česko-Slovensku vyjadrili nespokojnosť, ktorú Runciman interpretoval po príchode do Británie Chamberlainovi.

Dňa 10. septembra 1938 Spojené kráľovstvo a Francúzsko (formálne ešte stále spojenec Česko-Slovenska v pakte Malej Dohody) predostreli česko-slovenskej vláde požiadavky vo forme ultimáta. Buď im Česko-Slovensko vyhovie a bude pod ochranou západných mocností, alebo západné mocnosti nechajú Česko-Slovensko napospas Nemecku. Vláda Česko-Slovenska požiadavky prijala s tým, že odstúpi územie Sudet, v ktorých žije viac ako 50% Nemcov.

Postoj spojencov vyvolal v Československu búrlivé protesty obyvateľov, ktoré viedli k odstúpeniu vlády Milana Hodžu. Dňa 21. septembra 1938 bola vymenovaná nová vláda na čele s generálom Janom Syrovým, ktorá sa rozhodla zabrániť okliešťovaniu krajiny a 23. septembra 1938 nariadila všeobecnú mobilizáciu.

Medzitým boli v Česko-Slovensku protesty a vláda bola nútená podať demisiu. Bola vymenovaná nová vláda na čele s gen. Janom Syrovým, ktorá nariadila mobilizáciu a chcela brániť Česko-Slovensko. Očakávala pomoc od Spojeného kráľovstva a Francúzska.  Britský premiér Chamberlain preto vyvolal posledný pokus. Vypracoval tzv. plán Zet, plán osobných stretnutí s Hitlerom. Nemecké požiadavky, ktoré z nich vzišli, sa na československej strane nestretli s pochopením. Chamberlain i Daladier preto Hitlera požiadali o štvorstrannú konferenciu.

Stretnutie, na ktorom sa zúčastnil aj taliansky vodca Mussolini, sa konalo 29. - 30. septembra 1938 v Mníchove. Československo pozvané nebolo, jeho zástupcovia diplomat Hubert Masařík a veľvyslanec v Nemecku Vojtěch Mastný čakali na výsledok v mníchovskom hoteli. Prezident Beneš a Syrového vláda podmienky z Mníchova prijali. Vraj, aby zabránili krviprelivaniu.

Mnohí vojenské odborníci si však, že Hitler by pri akcieschopnosti svojej armády v tom čase Československo nedobil. Naša armáda patrila k najakcieshopnejším v Európe a mali sme kvalitný a na tú dobu maximálne moderný system obranného opevnenia. Jeho súčasťou boli aj pevnostné opevnenia ( bunker) na území dnešnej Petržalky a Devínskej Novej Vsi. Hitler sa tak dostal k ľahkej korysti.

V porovnaní s Wehrmachtom bola Československá armáda vysoko motorizovaná, delostrelectvo bolo na vysokej úrovni, dokonca lepšie než u potenciálneho protivníka. Tanky boli porovnateľné technicky, nie počtom. Letectvo a protilietadlová obrana bola výrazne slabšia, stíhacie dvojplošníky boli najelegantnejšie na svete, ale boli to iba dvojplošníky.

Mníchovská dohoda pripravila Československo o 28.000 kilometrov štvorcových územia, na ktorom žilo 2,8 milióna Nemcov a 800.000 Čechov, ako aj o dôležité priemyselné podniky I suroviny. Rovnako poklesla obranyschopnosť krajiny.

Mnichovskú dohodu, alebo ak chcete zradu podpísali  nasledovní predstavitelia štyroch krajín: Arthur Neville Chamberlain - Spojené kráľovstvo, Édouard Daladier – Francúzsko, Adolf Hitler – Nemecko a Benito Mussolini – Taliansko. Mnichovská dohoda mala zabrániť vojne. Dnes už vieme, že len otvorila cestu Hirlerovi do srdca Európy bez použitia zbraní. Snáď najlepšie situcáu zhodnotil neskorší premier Anglicka Winston Churchill : “Anglicko si malo vybrať medzi vojnou a hanbou- zvolilo si hanbu a malo vojnu.”

Následkom Mníchovskej dohody sa dňa 5. októbra 1938 vzdal svojho úradu vtedajši Česko-Slovenský prezident Edvard Beneš a emigroval z krajiny.

Mníchovská dohoda priamo viedla k Viedenskej arbitráži, po ktorej Česko-Slovensko prišlo o ďalšie územie a bolo ešte viac oslabené. V období od 30. septembra 1938 do 14. marca 1939 hovoríme o druhej česko-slovenskej republike. Mníchovská dohoda spolu s Viedenskou arbitrážou znamenala veľké sklamanie v Česko-Slovensku a negatívne ovplyvnila vývoj v tomto regióne. Po 2. svetovej vojne bola anulovaná. Podľa medzinárodného práva sú Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž neplatné od samého začiatku, pretože boli uzavreté pod hrozbou vojny a s použitím sily. Nemecko neplatnosť zmluvy výslovne uznalo až v Zmluve o medzinárodných vzťahoch v roku 1973 !

Zaujímavosťou je, že dnešná Petržalka  Devín sa stali súčasťou Tretej ríše, súčasťou Nemecka. Mnoho obyvateľov odišlo narýchlo zo svojich domov. Tí čo zostali, stali sa súčasťou Hitlerovského Nemecka. Mladí muži museli narukovať do nemeckej armády, niektorí sú pochovaní aj na petržalskom civilnom cintoríne.

O Mnichovskej zrade, situácii v Československu, o mobilizácii 1938 i bojaschopnosti Československej armády sa môžete omnoho viac dozvedieť v Múzeu petržalského opevnenia na bunkri B-S4 Lány (Petržalka), ktorí nadšenci už niekoľko rokov rekonštruujú, sprevádzajú návštevy a robia araktívne akcie pre verejnosť za účelom pribléženia tejto zaujímavej časti našej histórie verejnosti. (smer na hraničný prechod Berg)

foto: aktéri Mnichovskej dohody:zľava Neville Chamberlain, Edouard Daladier, Adolf Hitler. Benito Mussolini. Piaty, Galeazzo Ciano 

Podobné články

Komentáre