Aby nás raz odpad nezabil, musíme sa zmeniť

Na jedného Slováka pripadá podľa organizácie Envi-pak ročne spotreba 466 tašiek, kým priemerná spotreba v EÚ je okolo 200 tašiek na  občana. Jeden Slovák vytvorí ročne 475 kg komunálneho odpadu, európsky priemer je  331kg. Kam sme schopní ešte zájsť? Kam raz budeme odpad ukladať? Všetko sa spaľovať nedá a skládky budú čoskoro väčšie ako sídla.  

Slováci patria v Európe k výrazným tvorcom odpadov. Z toho len 12% odpadu recyklujeme. Spolu s Maltou sme obsadili posledné priečky v recyklácii.Priemer vEurópe je 44% recyklácie.

Európska Komisia odporúča zvyšovať dane za skládkovanie a zvýšenie % recyklácie. “My však hovoríme, že je potrebé naučiť ľudí tvoriť menej odpadu”, hovoria členovia Petržalského okrášľovacieho spolku. Pritom nejde len o negatíva z faktu, že budeme mať stale vela skládok. Skládky ovplyvňujú aj kvalitu ovzdušia.  Podľa EK je situácia na Slovensku znepokojivá. Podľa odhadov Európskej environmentálnej agentúry došlo za rok 2013 približne k 5 620 predčasným úmrtiam, súvisiacim s vysokou koncentráciou  jemných tuhých častíc v ovzduší. Zároveň v dôsledku tejto situácie dochádza na Slovensku každý rok k asi 200 úmrtiam, ktoré možno pripísať koncentrácii ozónu. EK odhaduje, že externé náklady súvisiace so zdravotným stavom v dôsledku znečistenia ovzdušia na Slovensku presahujú tri miliardy eur za rok.

Do roku 2030 by sme mali recyklovať 70 % komunálneho odpadu, tak ako ostatné členské štáty, ktoré sa zaviazali do roku 2030 recyklovať 70 % tuhého komunálneho odpadu a 80 % odpadov z obalov a od roku 2025 zakázať ukladanie recyklovateľného odpadu na skládky. Je najvyšší čas zmeniť svoj postoj k tvorbe odpadu. Veď v súčasnosti každý človek v EÚ ročne spotrebuje 16 ton surovín a každý rok EÚ použije viac ako 56 miliónov plastov, ale recykluje iba 26 % plastového odpadu.

Prečo by to mal chcieť každý z nás? Ak vyseparujeme to, čo sa dá recyklovať, ušetríme peniaze, pretože budeme platiť  menej za odvoz a mesto, ktoré zváža odpad, bude platiť menej za to, že bude skládkovať menej odpadu.

Vráťme sa ešte k igelitkám. Od 1.marca u nás platí nová právna norma, ktorá chce docieliť zníženie počtu igelitiek okrem iného aj tým, že sa nepredávajú zadarmo.

Ľahké plastové tašky, ktoré predstavujú väčšinu celkového množstva plastových tašiek spotrebúvaných v EÚ, sa opätovne nepoužívajú. Rýchlejšie sa tak stávajú odpadom.  Keďže ide o chemický produkt vyrobený  z ropy, uhlia alebo zemného plynu, je treba vedieť, že nejde  úplne zdraviu neškodné látky. Problém  nastáva pri pôsobení tepla na plast, keď sa uvoľňujú škodlivé látky ako bisfenol. Preto by ste v letnom období nemali vystavovať plastové obaly prílišnému slnečnému žiareniu a nechať v nich potraviny.

Ak chceme prestať produkovať množstvo odpadu, ktorý ničí zdravie I životné prostredie, prestaňme používať platové tašky. Každý si môže zakúpiť dlhotrvajúce nákupné tašky, alebo používať plátené tašky na menšie nákupy.

Ľudia nakupujú stale viac vecí, ktoré vôbec nepotrebujú. V skutočnosti nám naozaj netreba tak veľa. Máme vysoko kvalitnú pitnú vodu. Napriek tomu ľudia ťahajú z obchodov domov hectolitre minerálok a sladených nápojov. Škodia tak životnému prostredia, ale aj sebe. Lebo minerálky vôbec nie sú vhodné na denno dennú konzumáciu. Denne máme vypiť 2,5-3 litre tekutín, pričom najviac by sme mali piť vodu z vodovodu, nie bublinkaté nápoje a už vôbec nie osladené. Nečudujme sa potom nadváhe, pokazených zubom, stúpajúcemu počtu diabetikov druhého typu a ostatným civilizačným ochoreniam.

“Plastové fľaše a igelitky sú dobrým začiatkom. Ale dá sa pokračovať aj ďalšími krokmi. Príklady si môžeme vziať zo zahraničia i  od ľudí, ktorí  tu u nás, na Slovensku a dokonca v Petržalke začali žiť ekologicky a vytvárajú za rok max 10kg odpadu na človeka,” hovorí Iveta Plšeková z Petržalského okrášľovacieho spolku.

Je to spočiatku ťažšie, ale dá sa to. Bea Johnson, Francúzska žijúca v Kalifornii je považovaná za guru tohto životného štýlu. Jej kniha Zero Waste Home sa stala hitom a motivovala mnoho ľudí na celom svete. Na začiatok si od nej môžeme zobrať 5 krokov k zmene svojho životného štýlu. Vyzerá to jednoducho, ale dobré veci take obyčajne sú.

Zásada číslo 1: Odmietni, čo nepotrebuješ. Znamená to ísť do obchodu s jasne napísaným zoznamom vecí, ktoré chceme a nepodľahnúť napríklad reklamám a tzv. .akciám. Verte, zvyčajne ich nepotrebujete.

Zásada číslo dva:   Zredukuj, čo skutočne potrebuješ. Doma máme mnoho vecí, ktoré nepoužívame, ale sú dobré. Prečo ich nepredať cez bazárové portály. Niekomu pomôžete a sebe urobíme doma miesto.  

Zásada číslo tri: Znovu použi a oprav. Napríklad staršie oblečenie. Móda sa zvyčajne aj tak vracia. Alebo z dlhého kabáta môže vzniknúť kratší, z dlhej sukne kratšia a pod. Platí to aj pre krabice, skrinky či iné veci v domácnosti.

S tým súvisí aj zásada číslo štyri: Zrecykluj, čoho sa nemôžeš zrieknuť. Veci majú mnohoraké využitie, chce to len kreativitu.

A napokon posledná zásada: Kompostuj zvyšok. V kuchyni máme tak veľa bioodpadu, ktorý končí v kontajneroch. Nie je ho škoda? Nie je nič čudné mať doma kompostér, aj malý balkónový. Kto má záhradku, využije odpad tam. Ale dá sa odovzdať aj v zbernom dvore v Petržalke na Čapájevovej ulici. Len ho nedávajte do kontajnerov pri bytovkách. V lete ste iste postrehli ten hrozný zápach.

Čo povedať na záver? Produkujeme z roka na rok viac a viac odpadov a pritom nemusíme. Je to o našej pohodlnosti. No sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť znášať následky? Akú budúcnosť budú mať naše deti, keď im zanecháme zem plnú odpadu a znečisteného ovzdušia?

Všetko je na nás. Alternatíva existuje, každý len musí začať sám od seba.

Bez igelitiek, bez pastových fliaš a nakupovať bez zbytočných obalov a sáčkov napríklad ovocie či zeleninu. V teplých mesiacoch na trhoch a trhoviskách, v zime vo fresh marketoch či obchodoch nového typu ako u Dobrožrúta. Stačí sa len trocha rozhliadnuť a možno vás to nadchne.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre