Ako sa Bratislava stala drahocenným pokladom pre židovský národ

Všetko sa začalo 24. septembra 1762 vo Frankfurte nad Mohanom, keď sa narodil Moše Schreiber. Vďaka dôkladným štúdiám hebrejčiny, Tóry a Talmudu sa z neho stal majster a učiteľ s hlbokou znalosťou exegézy. Pôsobil na rôznych miestach  v Nemecku, kým nastúpil 13. októbra 1806 vtedy 44 ročný  ako rabín v uhorskom Jeruzaleme, v bratislavskej židovskej obci. Už ako  Chatam Sofer sa stal v roku 1806 hlavným rabínom Prešporku, pričom tunajšia židovská komunita mala približne 1 400 členov v asi 33-tisícovom meste.

V tom čase už politický význam Prešporka, bývalého korunovačného mesta Uhorska upadal. Cisár Jozef II. totiž hneď po smrti svojej matky Márie Terézie premiestnil do Budína alebo do Viedne všetky uhorské ústredné úrady, ktoré predtým sídlili v Prešporku. Nechal previezť aj korunovačné klenoty z Korunnej veže Bratislavského hradu, kde ležali od roku 1712.

Bol to však osvietený panovník, ktorý sa vyznačoval okrem iného náboženskou toleranciou. Jeho zásluhou sa aj židia mohli od roku 1782 venovať väčšine bežných povolaní, študovať na univerzitách a dokonca vlastniť pôdu. Naďalej však nemohli pracovať v štátnych službách. Aj bývať mohli len za hradbami mesta, lebo stále platiť zákaz od moháčskej bitky.

Kým Prešporok prišiel o Generálny seminár, ktorý pripravoval pre Uhorsko budúcich katolíckych kňazov - preložili ho do Trnavy, naopak, tunajšia teologická škola – ješiva zažila príchodom rabína Sofera obdobie rozkvetu. Vysoké rabínske učilište – ješiva sa stalo veľmi rýchlo známym po celej Európe pre svoju vysokú úroveň výučby

Chatam Sofer vychoval stovky rabínov (napr. rabi Šimon Sidon) a stal sa všeobecne uznávaným znalcom Zákona, čo spôsobovalo, že z celej Európy prichádzali do Bratislavy rabíni, aby sa s ním poradili v otázkach náboženských, ale aj svetských. Okrem vykonávania náboženských úkonov a vyučovania v rabínskej škole, venoval sa aj sudcovskej činnosti v oblasti náboženskej. Ako ortodoxný rabín bol „pán súdu“ („bál din“). Jeho rozhodnutia mali konečnú platnosť, bez pochybnosti o ich pravdivosti.

Prvé roky pôsobenia Chatama Sofera v Pressburgu neboli práve ľahké. Mnohí sa bránili jeho tvrdému konzervativizmu. Časť prešporskej židovskej komunity sa už v tom čase čiastočne asimilovala s väčšinovou spoločnosťou, kým druhá zostávala verná tradíciám.  Chatam Sofer bol kategoricky proti svetskému vzdelaniu, dokonca zakazoval akékoľvek šírenie západného spôsobu života, či už v obliekaní alebo správaní sa.

Dodnes ho za to obdivujú ortodoxní židia a zbožňujú priami nasledovníci – ultraortodoxní židia, takzvaní charedimovia. A na druhej strane s výhradami prijímajú Soferovo učenie mnohí neologickí či diasporickí židia.

Ani „zázračný“ Sofer nedokázal zabrániť pokroku a zmenám.

V roku 1809, keď Bratislavu obliehali napoleonské vojská, sídlil určitý čas v meste Svätý Jur, odkiaľ organizoval charitatívnu činnosť pre vojnou postihnutých spoluobčanov. O tri roky neskôr mu zomrela manželka Sára, s ktorou síce nemal deti, ale veľmi za ňou trúchlil. Ako 50-ročný sa na naliehanie priateľov napokon oženil znovu. Zobral si vdovu Seril, dcéru rabína Akivu Egera. Prvé dieťa, chlapec Jicchak, zomrelo, keď malo iba štyri roky, druhá manželka však porodila rabínovi 11 detí.

Chatam Sofer zomrel po ťažkej chorobe. Rakvu mu urobili z dosák jeho prednáškovej katedry. Jeho pohreb, ktorý sa konal hneď na druhý deň po jeho smrti, bol veľkou udalosťou. Zúčastnilo sa na ňom množstvo jeho bývalých žiakov a celá bratislavská židovská náboženská obec. Na náhrobnom kameni stojí: „A keď zomrel, bola mu preukázaná veľká pocta, nárek mesta stúpal až k nebesiam.“

U súvercov si vyslúžil meno Achron Sebe Achron – najžiarivejšia hviezda židovskej obce. Nad Soferovým hrobom, ktorý je na pôvodnom mieste bývalého židovského cintorína, je vybudované mauzóleum.

Keď sa v roku 1999 rozhodlo o jeho zásadnej rekonštrukcii (a odklonení električky pri starom tuneli), prišlo do hlavného mesta na podpis Memoranda 13 význačných židovských osobností z celého sveta.

V tom dokumente sa priznával Bratislave punc svetovosti a výnimočnosti ako „poprednej citadele judaizmu“, ako „drahocennému pokladu pre židovský národ“. Napokon, takto nazval kedysi Prešporok sám Chatam Sofer.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre