Ako sa názov Engerau zmenil na Petržalku

Vývoj Petržalky a okolitých obcí bol vždy spätý s Dunajom. Hovoria o tom nie len pamätné udalosti, ale aj petržalský erb, ktorý je symbolom spolužitia ľudí s riekou.

Najstarší opis erbu je z roku 1832. Niekoľkokrát menil svoju podobu, ale základný motív, ktorý symbolizujú zelené stromy, ostal i v jeho dnešnej modernej a používanej podobe. Ako uvádza Mestský ústav ochrany pamiatok, na návrh miestneho sudcu Leopolda Turka bol v roku 1832 za erb Petržalky prijatý symbol šiestich stromov, zrejme lipy,  zrkadliacich sa na hladine Dunaja.

Dnešný erb bol schválený heraldickou komisiou Ministerstva vnútra a 12.11.1993 ho odporučila na prijatie do zastupiteľstva MČ a na zapísanie do heraldického registra, kde je registrovaný pod č. P- 14/93. Súčasný erb sa dá popísať nasledovne: V striebornom štíte zo zelenej, drobnými zelenými prírodnými listnatými stromami porastenej trávnatej pažite vyrastajúci zelený, prirodzený zlatokmenný strom.

Názvy dunajských ostrovov, z ktorých vznikla Petržalka, uvádza vo svojom diele Notitia Hugariae Matej Bel z roku 1735 : „Najväčší ostrov je ten, ktorý leží oproti mestu a ktorý sa nazýva buď podľa starých usadlíkov Ungerau, alebo podľa jeho úzkeho pása zeme Engere – Au. Povyše neho , ako Dunaj priteká z Rakúska, v dĺžke takmer dvetisíc krokov leží Kriechen Au... poniže mesta vidieť štyri ostrovy, z ktorých pravý a ľavý patria grófovi Pálfimu, dva prostredné mestu Pressburg. Ľavý ostrov, ktorý sa nazýva Wolf Trussel, rozprestiera sa do dĺžky dvoch nemeckých míľ. Rozloha pravého ostrova meno Habera je menšia. Prvému ostrovu veľkosťou sa vyrovná väčší mestský ostrov, mešťanmi nazývaný Grossborger Eylandt. Druhý, ako mestský pozemok, domácou rečou nazývaný Stadt-grund, je o niečo menší.“

Pre záujemcov o históriu Petržalky sú k nahliadnutiu v Archíve mesta Bratislavy na Markovej ulici 2 v Petržalke plány a mapy Prešporka a okolia od 17. až do 20.storočia, na ktorých je zachytený Dunaj aj so svojimi ostrovmi a ramenami a tiež územie dnešnej Petržalky.

V roku 1990 vydala Slovenská kartografia , Bratislava 4 mapy , ktoré sú uložené v Archíve mesta Bratislavy. Ide  o súbor, ktorý  obsahuje tieto 4 mapy:

1. Ostrovy pri Bratislave a Kitsee. Mapa je z roku 1698. Podľa sprievodného textu z r. 1990 je od neznámeho autora. Podľa výskumu historičky a bývalej pracovníčky Mestského ústavu ochrany pamiatok PhDr. Viery Obuchovej, je autorom Georg Rossboimer .

2. Plán nív patriacich mestu Bratislava. Mapa je z roku 1712 od viedenského dvorného matematika, zemského inžiniera Dolného Rakúska I.I. Marinonusa.

3. Plán dunajských ramien a nív, ktoré patria rodine Pálffyovcov alebo mestu Prešporok. Mapa je z roku 1753 a autorom je Eric Fritsch (Frics).

 4. Plán zobrazujúci škody na dreve v lesoch a nivách patriacich slobodnému kráľovskému mestu Prešporok. Mapa je z roku 1809 od F. Mayera.

Prvými historicky známymi osadníkmi územia na pravej strane Dunaja  boli Nemci a neskôr Chorváti. Tí sa tu usadili ako utečenci pred Turkami. Hoci podmienky pre život, kvalita pôdy, blízkosť rieky a lužné lesy priťahovali obyvateľov, trvalé osídlenie vznikalo veľmi pomaly. Problémom boli časté záplavy, ktoré ničili úrodu i domy ľudí. V prvej polovici 18. storočia kupovali prví osadníci pozemky od Pállffyovcov.

Vzhľadom na pestrú národnostnú zmes, dostávalo územie rôzne pomenovania. Prvé zachované historické záznamy o území dnešnej Petržalky z 13. storočia hovoria o pravej strane Dunaja s nasledovnými označeniami:  Wlocendorf (1222), Mogorscigel (1225) a Flycendorf (1233) .

V roku 1493 už územie na pravom brehu Dunaja nazývali Engerau, čo v nemčine znamená „úzka niva“. V čase maďarizácie  sa začal od roku  1863 používať názov Ligetfalu (Ves na Nive), presnejšie Bratislavská Lužná Ves – Pozsonyligetfalu. Ale ako vznikol novodobý názov Petržalka?

Jedna teória hovorí, že chorvátski a slovenskí osadníci sa upriamili na meno správcu pálffyovského majetku, ktorý sa volal Petrus Zalka. Skomolením a neskôr zľudovením tohto mena vraj  vzniklo súčasné pomenovanie Petržalka.

Existuje ale aj iné vysvetlenie dnešného názvu Petržalky. Podľa Igora Janotu žili v Petržalke pracovití, šikovní a svedomití ľudia. Obrábali pôdu a tak sa polia zelenali, záhrady boli plné ovocia a zeleniny. Po rokoch sa mnohí záhradkári začali mesto zásobovať ovocím a zeleninou. Ako sa píše v jeho knihe: „Zo zeleniny bol vraj najkvalitnejší Petržlen.“  Bol teda toto popud, ktorý viedol k pomenovaniu dnešnej Petržalky?

Zdroj: Mestský ústav ochrany pamiatok

Podobné články

Komentáre