Zakladajúci kongres II. Internacionály v Paríži v roku 1889 stanovil 1. máj za medzinárodný Sviatok práce. Bolo to na pamiatku protestu chicagských robotníkov z 1.- 3. mája 1886, ktorý si vyžiadal približne dve desiatky ľudských životov. Sedem vodcov chicagského robotníctva odsúdili na smrť a štyroch z nich popravili.
V tom čase v USA vstúpilo do štrajku do 350.000 robotníkov z 11.000 závodov za osemhodinový pracovný čas. Časť z nich si ho vymohla a 200.000 robotníkom sa ho podarilo aspoň čiastočne skrátiť. Prvýkrát sa 1. máj oslavoval v roku 1890 v Rakúsko-Uhorsku vrátane Čiech, v Belgicku, Dánsku, Francúzsku, Taliansku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku, USA a ďalších krajinách. Vo Veľkej Británii až v nedeľu 4. mája.
Prvé oslavy sa v Prešporku konali už 1. mája 1890 v areáli Železnej studienky, kde nájdete aj pamätník ako pripomienku tejto udalosti.
Prvý máj uzákonili ako štátny sviatok aj po vzniku ČSR. Oslavy pravidelne sprevádzali demonštrácie proti biede a nezamestnanosti, čo zneužívali najmä komunisti. V rokoch 1939 až 1944 sa oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa z 1.máj stal prezentáciou úspechov komunistického vedenia štátu a účasť na oslavách bola povinná.
Zaujímavosťou je, že 1.mája si veriaci rímskokatolíckej cirkvi pripomínajú aj sviatok svätého Jozefa robotníka, patróna pracujúcich. Kňazi v kázňach hovoria o význame a hodnote práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme, ako to uvádza starozákonná kniha Genezis. Prácou sa človek stáva viac človekom, preto cirkev pokladá pracovitosť za jednu z cností, súčasne podotýka, že sa práca má vždy spájať so sociálnym poriadkom. Iba tak sa zaistí dôstojnosť osoby ako aj ľudská i sociálna hodnota pracovnej činnosti človeka.