Ako vznikol sviatok Všetkých svätých a Dušičky

Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii a všetkým svätým.

Neskôr pápež Gregor III. (731-744) zmenil slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. O sto rokov neskôr pápež Gregor IV. rozšíril tento sviatok na celú cirkev. Veriaci si tak pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo neboli oficiálne vyhlásení za svätých.

Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje 2. novembra deň Pamiatky zosnulých, ľudovo nazývaný Dušičky. V roku 998 opát Odilo v benediktínskom kláštore Cluny zaviedol tradíciu 1. novembra večer vyzváňať a spievať žalmy za mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva sa na cintorínoch v týchto dňoch zapaľujú sviečky.

1. november je v kalendári pomenovaný ako Sviatok všetkých svätých a 2. november ako Pamiatka zosnulých. Konzumná spoločnosť míňa nehorázne peniaze na kvety, vence, sviečky... Máloktorí Slovák však vie, že je to už len torzo pravých kresťanských Dušičiek, či Zádušičiek.

Pred príchodom kresťanstva naši predkovia verili v kolobech životov a smrtí. Tak ako ostatné prírodné náboženstvá a filozofie aj slovanský svetonázor pokladal život i smrť za konečné a neustále sa opakujúce časti cyklu. Smrť sa oslavovala rovnako ako život. Kar bol bujným veselím. Hrali sa hry, tancovalo sa, hodovalo. Spomínalo na príhody a útržky zo života zosnulého, ktoré na jeho súčasníkov zapôsobili. Tí, ktorí sa voči mŕtvemu cítili previnilo, ho mohli prosiť o odpustenie, prípadne mu poďakovať za dobré skutky a pomoc.

Slovania verili, že duša mŕtveho je 40 dní v akomsi medzistave (medzi životom a smrťou). Aj v Tibetskej knihe mŕtvych sa hovorí o 49 dňoch. Počas týchto dní musel horieť oheň v domácnosti zosnulého (najlepšie v každej miestnosti 1 sviečka).  Oheň zohrával dôležitú úlohu aj na výročia karov a samozrejme na Dušičky. Boli to jediné dve možnosti v roku, keď si mohli živí a mŕtvi vyriešiť nedoriešené veci. Boli to príležitosti na opätovné spomínanie príhod zo života zosnulých. Na Dušičky sa zapálila veľká vatra priamo na hrobe. Očistný účinok ohňa podmieňoval harmóniu vzájomných vzťahov. Dnes z tohto zvyku zostalo aspoň zapaľovanie sviečok. Niekedy zabúdame, že sviatok Dušičiek nie je o obrovskom nákupe kvetov a vencov, podstata nám akosi uniká.

Aj jedna sviečka môže urobiť viac než množstvo vencov.

Podobné články

Komentáre