Architekt Márie Terézie, ktorý zmenil tvár Bratislavy

Franz de Paula von Hillebrandt bol synom nemeckého tesára Wolfganga Hillebrandta, ktorý emigroval z Horného Falcka do Viedne. Ako 15-ročný sa uchádzal o prijatie na Akadémiu výtvarných umení vo Viedni, kde bol aj 3. januára 1734 prijatý. No čo je podstatné, výrazne prispel k zmenám architektúry Bratislavy svojej doby. Jeho prácu vidíme v našom meste dodnes.

Najskôr, v rokoch 1739 - 1740 pracoval ako staviteľský kresliť u kniežaťa Schönborna vo Würzburgu s popredným barokovým architektom Johannom Balthasarom Neumannom. V roku 1742 budoval v Ravensburgu opevňovacie stavby. Neskôr, z poverenia cisárskeho staviteľa Jeana Nicolasa Jadota zameral viedenský cisársky zámok a zúčastnil sa na projektovaní jeho stavby.

Po smrti  Giovanniho Battistu Martinelliho, architekt uhorskej kráľovskej komory, nastúpil koncom roku na jeho miesto, no nedostal žiadny plat. Až oficiálnym menovaním za vrchného kráľovského architekta 29. októbra 1762, za zomrelého Nikolausa Pacassiho, bol jeho plat schválený. Zároveň prevzal vedenie Viedenského dvorného stavebného úradu a zodpovednosť za prestavbu viedenského Hofburgu. Od roku 1757 až do svojej smrti (1797) bol oprávnený rozhodovať o všetkých významných stavbách v Uhorsku. Pod jeho vedením a dohľadom vznikali takmer všetky štátne stavby v Uhorsku.

Prvou stavbou na ktorej podľa historických dokumentov v našom meste pracoval, bola prestavba Bratislavského hradu (1761 - 1768) pre nového uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho, zaťa kráľovnej Márie Terézie.

Podľa Hillebrandtovho projektu vybudovali palác Terezianum, pristavený k východnej strane kráľovského paláca (vyhorel v r. 1811). V tejto budove, ktorá bola prvým príkladom nastupujúceho tereziánskeho klasicizmu, boli uložené bohaté grafické zbierky Alberta Tešínskeho . Po zrušení miestodržiteľského úradu boli prevezené do Viedne, kde sa stali základom dnešnej galérie Albertina, jednej z najvýznamnejších grafických zbierok v Európe.

Jednou z Hillebrandtových prác je prestavba letného arcibiskupského paláca v Bratislave v rokoch 1761 – 1765. Ďalšou jeho stavbou bola erárna sýpka v Bratislave (1773), postavená na mieste dnešnej Reduty. V roku 1769 vypracoval plány oratória v Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Ďalej sa podieľal na prestavbe kaštieľa v Holíči.

Pre Bratislavu bola významnou prestavba letného arcibiskupského paláca (v rokoch 1761 - 1765) na vtedajšom predmestí Bratislavy, kde dnes sídli vláda. Zaujímavou bola aj rozšírenie a prestavba budovy uhorskej kráľovskej komory na Michalskej ulici. Významnou prácou je tiež stavba budovy lekárskej fakulty univerzity v Trnave (v r. 1770 - 1773).

V roku 1774 vypracoval Hillebrandt na príkaz Márie Terézie regulačný plán pre Bratislavu, v ktorom sa počítalo s likvidáciou mestských hradieb, ktoré už stratili svoj niekdajší obranný význam a na ich mieste vznikali nové predmestia. V nasledujúcich troch rokoch zbúrali staré hradby a brány s vežami (zachovaná ostala iba Michalská brána a časť opevnenia na západnej strane mesta).

Zomrel 25.januára 1797, presne pred 220 rokmi.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre