Bajanov zimný štadión v Petržalke: na deti sa zabudlo, profituje iba investor

Prinášame ďalší blog právnika a obyvateľa Petržalky Pavla Nechalu k fungovaniu zimného štadióna v Petržalke.

Zimný štadión v Petržalke patrí medzi výsledky, na ktoré je súčasný starosta Petržalky Vladimír Bajan osobitne hrdý. Keď sa však pozrieme na fakty, ako sa mu podarilo vyrokovať a nastaviť výstavbu a prevádzku zimného štadióna v záujme Petržalčanov, tento príbeh už až tak oslnivý nie je. Kritické zhodnotenie je namieste, nakoľko neúspešný a netransparentný Bajanov projekt Danube Arény narobil veľké starosti napríklad aj Bratislavskému samosprávnemu kraju.

Starosta Petržalky v októbri 2011 predstavil menší a podľa jeho slov reálnejší projekt haly, ktorá mala byť postavená v petržalskom Ovsišti. „Vítam každú aktivitu, ktorá deti vytiahne na športoviská. Som rád, že Petržalka bude mať krytú ľadovú plochu, kde sa bude môcť korčuľovať verejnosť. Teším ma, že sa tu rodí nový športový klub, ktorý myslí nielen na chlapcov ale aj na dievčatá“, povedal starosta Vladimír Bajan. Do konca júna 2012 mala stáť v Petržalke na ploche približne 6300 m2 hala, ktorá mala prichýliť asi 200 divákov. Priestory pre stavbu vrátane ústretovosti v správnych konaniach ponúkla Petržalka a pozemky za symbolické nájomné na 35 rokov dal zas Magistrát (Starosta V. Bajan žiadal nájom pre investora na 50 rokov). Odhadované náklady na výstavbu sa pohybovali okolo 3,5 milióna Eur a financovať ju mal súkromný investor. Súčasne bol investor zaviazaný v uznesení Mestského zastupiteľstva: „Žiadateľ poskytne možnosť športovania širokej verejnosti a to vyčlenením 4 hodín týždenne pre potreby korčuľovania obyvateľom hlavného mesta Bratislavy, pripravuje dlhodobý projekt korčuľovania pre deti z materských a základných škôl v rámci rozvoja pohybovej kultúry počas vyučovacieho procesu.“

Dňa 1.2.2013 slávnostne otvorili novú hokejovú halu a prvé buly vhodili vtedajší prezident SR Ivan Gašparovič a starosta Vladimír Bajan (Obrázok č.1). Verejnosť bola od začiatku ubezpečovaná, že zimný štadión bude slúžiť potrebám Petržalčanov. Investor prisľúbil, že na štadióne si bude môcť zakorčuľovať aj verejnosť, pre ľudí vyčlenili na začiatku štyri hodiny týždenne, v budúcnosti ich sľúbili rozšíriť.

Deklarované štyri hodiny pre verejnosť sa nielenže nerozšírili (ako bolo v médiách sľubované), ale zúžili na dve hodiny v nedeľu a iba v niekoľkých zimných mesiacoch. Štadión pritom funguje celoročne. Naopak ľadová plocha je využívaná predovšetkým komerčne, prenajíma sa fyzickým a právnickým osobám z celého mesta. Ako som ďalej zistil, jeho prevádzkovateľ neponúka žiadne korčuliarske kurzy alebo inú činnosť prístupnú verejnosti.

S otázkou, koľko organizácií alebo inštitúcií v pôsobnosti MČ Bratislava Petržalka využilo ľadovú plochu v trvaní aspoň jednej hodiny od začatia prevádzky štadióna, som sa obrátil aj na Miestny úrad. Odpovede som sa však nedočkal, úrad vraj nedisponuje takýmito informáciami. Túto odpoveď možno interpretovať aj tak, že štadión nevyužil nikto?

Samosprávu nezaujíma využitie projektu na deklarovaný účel napriek tomu, že boli použité nemalé verejné prostriedky v podobe pozemkov? Skúsili sme to preveriť a obrátil som sa prostredníctvom žiadostí o informácie na všetky základne školy v Petržalke s otázkou, či využívali služby tohto zimného štadióna, koľko ich to stálo a odkiaľ vzali peniaze na zaplatenie ľadovej plochy. Zistenia sú smutné.

Akým spôsobom a v akom rozsahu sa investor podieľa na sľúbenom rozvoji športových aktivít pre deti a mládež v rámci petržalských škôl si môžete zhodnotiť sami. Len 4 školy z 11 petržalských základných škôl sa dostali na ľadovú plochu a takmer úplne všetko si hradili žiaci z vlastných zdrojov.

Petržalka v dotovaní tohto projektu z verejných zdrojov však nezadržateľne pokračuje. Mestská časť v roku 2012 poskytla príspevok na prenájom ľadovej plochy v hodnote 5000 Eur a na činnosť klubu HC Petržalka 2010 prispela sumou 2583 Eur. V roku 2013 zaplatila za prenájom plochy 600 Eur a na činnosť klubu prispela sumou 1500 Eur.

Pozrime sa na iné  podobné projekty na Slovensku a v Českej republike, akú pomoc investorom ponúkli z verejných zdrojov? V skratke: Petržalka sa zdá byť vo svojej štedrosti investorom taká bohatá, že sa na ňu ostatní nechytajú.

Porovnateľné projekty a petržalský zimný štadión

Pre porovnanie spomeniem napríklad Arénu Mariána Gáboríka v Trenčíne, ktorá bola dokončená v roku 2005 a stála 50 miliónov slovenských korún (viac ako 1,6 milióna Eur). Porovnateľný štadión ICE ARÉNA dokončili v roku 2012 aj v mestskej časti Lamač, výstavba stála súkromného investora 3 milióny Eur. Zastavanou plochou o niečo menšia, avšak s rovnako veľkou ľadovou plochou, bola koncom roka otvorená aj hokejová hala v Čani pri Košiciach – cena niečo vyše 1 milión Eur. V Českej republike, konkrétne v Českej Třebovej, sa od roku 2007 môžu za porovnateľnú cenu  asi 115 miliónov českých korún ( cca 4,5 milióna Eur) popýšiť štadiónom pre 1200 divákov, z toho 570 sedadiel a  ľadovou plochou s rozmermi 58m x 28m.

Investorom petržalskej haly bola spoločnosť BUILDER spol. s.r.o., ktorej spoločníkmi sú Ing. Jozef Pinček a Mgr. Martin Pinček a podľa ich vyjadrení preinvestovali na výstavbu 4 milióny eur. Obaja sú zároveň viceprezidentmi hokejového klubu HC Petržalka 2010. Avizovaná tribúna zatiaľ nestojí, dobudovávať sa majú aj ostatné sľúbené priestory.

Čo vyrokovala Petržalka?

Investor s mestskou časťou a s hokejovým klubom podpísali Memorandum, v ktorom sa okrem iného zaväzujú, že si budú vzájomne nápomocní a budú spolupracovať pri príprave, realizácii, financovaní a prevádzkovaní haly. Mestská časť ochotne dovybavila pozemky, pomohla s územným a stavebným konaním a investor zas sľúbil, že bude pomáhať pri rozvoji športových aktivít pre deti a mládež v rámci petržalských škôl a zároveň podporí rozvoj športu pre všetky vekové kategórie obyvateľov Petržalky. Ako sa hovorí, papier znesie všetko...

Opäť porovnajme si, či boli iné samosprávy v rovnakej situácií úspešnejšie. Získať do vlastníctva pozemky o výmere 6300 m2 za jedno euro skutočne nie je zlý obchod, avšak nie pre mesto či mestskú časť, ale pre investora. Približne pred rokom dokončená tréningová hala Klokočina v Nitre, ktorá bola postavená zo súkromných zdrojov, má rovnako veľkú ľadovú plochu s plánovanou celoročnou prevádzkou, tribúnu pre cca 300 divákov a stála približne rovnako ako tá petržalská. Investor má však pozemok len v prenájme za symbolické 1 euro na 30 rokov, pričom po ukončení nájmu odovzdá halu do majetku Mesta Nitra. V podobnom duchu sa nesie aj plánovaná výstavba haly s ľadovou plochou v Pezinku, ktorú rovnako investične pokrýva súkromná spoločnosť. Mesto spoločnosti pozemky len prenajme na 10 rokov rovnako za symbolické 1 Euro s možnosťou predĺženia nájmu. Do tretice príklad z Košíc, kde má mesto v pláne prenechať pozemky na výstavbu hokejovej haly v prenájme na 30 rokov za 1 Euro s tým, že žiada od súkromného investora týždenne 10 bezplatných dopoludňajších hodín najmä pre školy a centrá voľného času. Rovnako tomu tak je aj pri už spomínanej ICE ARÉNE v Lamači, kde prevádzkovateľ poskytuje bezplatné hodiny pre materskú, základnú školu a verejnosť.

Dá sa to zmeniť

Súčasné vedenie Petržalky a Bratislavy absolútne zlyhalo pri realizácií projektu zimného štadióna a vytvorilo projekt slúžiaci na zárobkovú činnosť investora – prenajímanie ľadovej plochy. Ja si výkon funkcie starostu predstavujem úplne inak. Spolupráca so súkromným sektorom pri väčších investičných projektoch je nevyhnutná, avšak nie za každú cenu a určite nie takto nevýhodne. Preto by malo nové vedenie miestneho úradu opätovne otvoriť rokovania s investorom a žiadať bezplatné hodiny pre základné školy a rozšírenie času pre verejnosť.  Verejných financií na tento projekt bolo použitých už viac než dosť a podpísané Memorandum a ani uznesenie Mestského zastupiteľstva sa nenaplňuje.
 

P.S.: Vaše podnety a pripomienky k tejto kauze alebo iným v Petržalke privítam v diskusii alebo na pavel.nechala@gmail.com.

Podobné články

Komentáre