Bitka, ktorá skončila svadbou na Bratislavskom hrade

Dejiny Bratislavy sú spojené s dejinami Uhorského kráľovstva a často bola Bratislava a jej okolie miestom konania významných udalostí. Bolo tomu tak aj v prípade bitky pri Kressenbrunne. Išlo o ozbrojené stretnutie medzi vojskami českého kráľa Přemysla Otakara II. a uhorského kráľa Bela IV. v blízkosti dnešného mesta Marchegg 12. júla 1260.

Podnetom k bitke bol záujem oboch panovníkov o štajerské dŕžavy. Přemysl si na ne nárokoval z titulu dedičstva svojej manželky Margaréty Babenberskej po jej zomrelom bratovi Fridrichovi II., Belo na základe mierovej zmluvy s Přemyslom, uzatvorenej v roku 1254 ako výsledku podlého uhorského vpádu do Rakúska a na Moravu.

České kráľovstvo i Uhorsko predstavovali v druhej polovici 13. storočia významné stredoeurópske štáty a veľkých súperov v boji o popredné mocenské postavenie v regióne. Bolo zrejmé, že o tom, ktorá z krajín ho získa, sa rozhodne jedine na bojovom poli. Súčasne došlo k definitívnemu zastaveniu rozpínavosti Maďarov na západ.

Dobrú zámienku k boju poskytol samotný uhorský kráľ. Koncom roka 1259 vpadol do Korutánska, spojenca českého kráľa. Přemysl neváhal splniť svoju spojeneckú povinnosť. Súčasne prijal pod svoju ochranu štajerské kniežatá búriace sa proti uhorskej nadvláde. Začiatkom roku 1260 vtiahol s vojskom do Štajerska a vyhnal Bela z krajiny. Tak sa celé babenberské dedičstvo opäť dostalo do jeho rúk, ale rozhodujúcemu bojovému stretu už nemohlo nič zabrániť.

Obaja panovníci obdivuhodne rýchlo zvolali do boja svoje vojská. Po prípravách sa obe mohutné armády napriek nevhodnému ročnému obdobiu dali proti sebe na pochod. Vzhľadom k tejto okolnosti sa obaja vladári dohodli, že boj odložia na príhodnejšiu dobu. Prímerie vydržalo do 24. júna 1260 a obom vládcom poskytlo čas na dôkladnejšiu prípravu a na získanie spojencov. Českému kráľovi prisľúbili pomoc štajerské, sliezske, korutánske a brandenburské kniežatá, Belo IV. sa spoliehal na tradičných spojencov - poľské knieža Boleslava V. a ruské knieža Alexandra Nevského.

Na konci júna 1260 dorazili české vojská k rakúskej obci Kressenbrunn, ležiacej na vrchu na pravom brehu rieky Moravy. Oneskoril sa iba moravský zbor vedený olomouckým biskupom Brunom zo Schauenburgu a skoro spadol do pasce, ktorú mu pripravil uhorský následník trónu Štefan V.

Obe vojská sa sústredili na protiľahlých brehoch Moravy. Obaja králi vedeli, že kto sa prvý podujme na prebrodenie rieky, poskytne protivníkovi nesmiernu výhodu. Počas celého nasledujúceho týždňa sa obe vojská ráno čo ráno zoradili na svojich pozíciach na brehu rieky a vyčkávali na manéver súpera. Po nekonečnom čakaní napokon Přemysl túto vojnu nervov ukončil tým, že navrhol uhorskému kráľovi, aby jedna alebo druhá strana prekročila rieku za dohodnutého prímeria. Až po prebrodení a zoradení mala začať bitka ako rytiersky súboj, v ktorom má každý z protivníkov rovnaké šance. Belo IV. ponuku prijal a ponúkol sa, že rieku prekročí prvý on.

Nadránom 12. júla 1260 sa uhorské vojsko dalo do pohybu. Podnikli z táborov pri Devínskej Novej Vsi útok na Čechov sústredených na druhej strane rieky Morava. Dohoda o prímerí dodržaná nebola. Ešte než skončili brodenie cez rieku, uhorské jednotky začali obkľučovať české vojsko a tým dali signál k boju. Přemyslova obrnená jazda sa vrhla na nepriateľa čelným útokom a zasadila mu tvrdý úder. Tak bolo o výsledku bitky v podstate rozhodnuté prv, než do boja zasiahli ostatné zbory. Uhorské vojsko sa pod drvivým náporom protivníka dalo na útek.

Přemyslovi Otakarovi patrilo prvé veľké víťazstvo na bojisku a jeho rytierom korisť v uhorskom tábore. Hneď ako sa mu podarilo opäť zoskupiť rozptýlené oddiely, pustil sa do prenasledovania nepriateľa. Zastavil sa až pred Bratislavou a tam prijal ponuku uhorského kráľa na uzavretie mieru.

V zachovalých kronikárskych záznamoch sa počty vojakov nasadených do bitky rozchádzajú; na Přemyslovej strane od 30 až do nadsadených 100 tisíc, na strane Bela IV. od 35 tisíc až do neuveriteľných 140 tisíc. O mohutnosti bitky svedčia aj počty obetí vo vojsku porazeného uhorského kráľa - viac ako 30 tisíc zabitých.Až 14 tisíc uhorských vojakov sa utopilo v rieke. Preto sa právom o tejto bitke hovorí ako o jednej z najväčších stredovekých bitiek.

A práve v nej zrejme český kráľ získal titul "kráľ železný a zlatý".

Víťazstvom pri Kressenbrunne si Přemysl Otakar II. ešte viac posilnil svoje postavenie a získal mocenskú prevahu nad svojím uhorským protivníkom. Triumfom v tejto bitke začala mocenská kariéra Přemysla Otakara II. prudko stúpať. V osobnom živote sa víťazstvo pri Kressenbrunne stalo rozhodujúcim momentom v otázke vyriešenia rozluky jeho manželstva s Margarétou Babenberskou. Jej miesto po Přemyslovom boku zaujala mladá vnučka uhorského kráľa Kunhuta Haličská, ktorá sobášom s Přemyslom Otakarom II. spečatila spojenectvo dvoch monarchií. Uhorsko s definitívnou platnosťou stratilo Štajersko.

Svadba sa konala 25.septembra 1261 na Bratislavskom hrade. Ale to je už ný príbeh.

Názov bitky Pri Kressenbrunne pripomína pamätník, odhalený pri príležitosti jej 750. výročia v roku 2010. Pamätník sa nachádza na východnom okraji obce Groißenbrunn, pri ceste k rieke Morava (Schloßhofer Straße). Autorom výtvarného návrhu pamätnej tabule je Vladislav Plekanec. Živým pamätníkom bitky je mesto Marchegg. Ako totiž čítame v liste Přemysla Otakara II. pápežovi Alexandrovi IV. v Chronica Bohemorum, bolo to približne 2 míle (tie ustanovil sám Přemysl Otakar ako cca 7,5 km) od hradu a mesta Hainburg, teda v miestech, kde dnes stojí mesto Marchegg. Táto skutečnosť unikala pozornosti i miestnych historikov až do roku 2015.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre