12.september poznačili minimálne dve významné historické bitky. Okrem nám geograficky bližšej, porážky Turkov pri Viedni, 490 rokov pred Kristom prebehla ešte jedna bitka. Bitka, ktorá ukončila prvú fázu grécko-perzských vojen.
Skončila zdrvujúcou porážkou Peržanov a my o nej vieme vďaka bežcovi, ktorý bežal z Maratónu do Atén.
Mohli by sme nadnesene povedať, že 12.september je svetovým dňom maratóncov.
Tento beh sa stal inšpiráciou pre jednu z atletických disciplín, ktorá má svoje miesto aj na Olympijských hrách od roku 1896.
Bitka sa odohrala pri pobreží na úzkej planine pri Maratóne. Stretli sa v nej invázne sily Peržanov (20 000 – 30 000 mužov) s armádou Atén posilnenou asi o 1 000 platajských (celkovo 10 000 – 11 000 mužov). Veliteľom gréckych vojsk bol Kallimachos.
Gréci, lepšie vyzbrojení, začali bitku prudkým útokom. Vzdialenosť medzi oboma vojskami prekonali počas, aby dali čo najmenej času perzským lukostrelcom a zároveň zvýšili svoju údernú silu. V súlade s plánom pritom posilnili svoj útvar po krídlach šíku. Keď si Peržania uvedomili, že sú obkľúčení, dali sa na útek, no tie najlepšie jednotky, úspešne bojujúce v strede bojiska, už uniknúť nedokázali a boli zmasakrované. Peržania unikli na lode a pokúsili sa obsadiť Atény, no aténska armáda sa stihla vrátiť domov včas.
Gréci stratili údajne asi 200 vojakov, no Peržania skoro 7000.
Výsledok tejto bitky bežal oznámiť z Maratónu do Atén grécky vojak Feidipides, ktorý v cieli svojej cesty so slovami „Zvíťazili sme“ od vyčerpania zomrel.
Nečudo. Bežal z Maratónu do Atén a neskôr späť, teda 2x224km.
Hlavným historickým prameňom udalostí je pre nás Herodotos, ktorý o tejto bitke píše v Knihe VI.