Blagoevova a Bulíkova ulica

Blagoevova ulica je v Petržalke Ovsišti. Ulica vznikla v roku 1976 a je pomenovaná podľa Dimitrija Blagoeva, bulharského politika (1856-1924). V roku 1990 sa od ulice oddelila dnešná Bulíkova ulica.

Blagoev bol bulharský politik, zakladateľ bulharského socializmu a prvej sociálnodemokratickej strany na Balkáne. Bol autorom myšlienky balkánskej federácie. Sám seba niekedy nazýval Macedónskym Slovanom.

Bulíkova ulica je pomenovaná podľa Jána Bulíka, prvého predsedu Matice slovenskej v Juhoslávii a organizátora zahraničného odboja počas druhej svetovej vojny, ktorý zahynul v koncentračnom tábore Mauthausen. Do 1. apríla 1991 bola súčasťou Blagoevovej ulice.

Práve o Jánovi Bulíkovi vie verejnosť pomerne málo. No tento rok sa o ňom začalo na stránkach odbornej  tlače písať viac, možno aj preto, že sa blížia dve výročia,  120. výročie narodenia, respektíve 75. výročie smrti sme si mali práve v januári roku 2017  pripomenúť.  Nie len v Petržalke, ale aj inde na Slovensku nesú ulice jeho meno, no málo kto pozná toto meno a jeho príbeh.

Ján Bulík sa narodil 1. januára 1897 do slovenskej národne uvedomelej rodiny vo vojvodinskej Kovačici, kde v roku 1918 spoluzakladal miestnu Slovenskú národnú radu. Po právnických štúdiách v Belehrade sa okrem svojej advokátskej práce intenzívne zapojil do spolkového života dolnozemských Slovákov, ktorých zastupoval vo vojvodinskom parlamente, bol prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii. V rámci týchto aktivít, no aj vďaka svojim pracovným povinnostiam mal čulé styky s Československom, kde poznal veľa dôležitých osôb z oblasti politického, hospodárskeho, kultúrneho a verejného života. Tieto kontakty udržiaval ešte aj po rozbití česko-slovenského štátu v rokoch 1938 – 1939.  ( Píše historik Ivan Kamenec)

Po zániku Monarchie v Kovačici založil Slovenskú národnú radu banátskych Slovákov. Postupne sa vypracoval na vedúcu osobnosť Slovákov vo Vojvodine a v roku 1929 založil Poradný výbor Slovákov Dunajského bánstva.

JUDr. Ján Bulík sa stal prvým predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii na zakladajúcom sneme 15. 8. 1932. V tejto funkcii pôsobil tri roky. Do Matice získal 132 zakladajúcich a 360 riadnych členov. Organizácia mala najviac 900 členov a 19 miestnych odborov. Pracoval aj v Samostatnej demokratickej strane, ktorá bola v opozícii voči kráľovskej diktatúre. Bojoval za rozvoj národného školstva a prihliadal na rozvoj slovenskej kultúry. Po roku 1938 sa zapojil do protifašistického odboja, spolupracoval s československým odbojom v republike i v západnej Európe.

Prenasledovalo ho gestapo, ktoré ho neskôr zatklo. Pražské gestapo ho prišlo zatknúť priamo do jeho rodného domu v Kovačici. Zo začiatku ho väznili na Pankráci pol roka, do konca roku 1941. Vyšetrovali ho okrem Prahy aj vo Viedni. Odtiaľ ho deportovali do koncentračného tábora v Matthausene, ktoré aj zomrel v januári 1942. Podľa výpovede svedkov počas väznenia ako právnik silne protestoval proti správaniu sa k väzňom.

In memoriam mu bol udelený  rad SNP prvej triedy a československý Vojnový kríž. V roku 1992 Masarykov rad, ktorý mu udelil prezident Václav Havel ešte počas federácie.

Medzi významnejšie pamiatky patrí hrob JUDr. Jána Bulíka, na ktorom odhalili pamätnú tabuľu na Martinskom cintoríne v roku 1991.

foto: pamätník Jánovi Bulíkovi

Podobné články

Komentáre