Keď sme minulý rok v auguste vykopali protitankovú stenu z 2.svetovje vojny na Strečnianskej, uvítali to najmä nadšenci vojenskej histórie.
Ale aj historici, Mestský úrad ochrany pamiatok, ktorý ju preskúmal a zistil, že dovtedy platná teória, že obranné línie neboli v bojoch nikdy použité, bola zmenená. Priame dva zásahy tesne pri strielni potvrdili, že sa tu bojovalo.
Vojenské pamiatky sú na západe veľmi cenné. Sú súčasťou nielen histórie, ale sú súčasťou budovania cestovného ruchu, lebo existujú celé skupiny ľudí, ktorí navštevujú miesta historických bojov. Vidíme to v Normandii, v Nemecku, ale aj u našich Českých susedov. Väčšiu váhu nadobúdajú v rokoch významných výročí.
Petržalka má nemálo týchto pamiatok. Paradoxne sa o ne zaujímajú, chránia ich a obnovujú len nadšenci. Mesto a mestské časti akoby zatvárali oči pred ochranou týchto pamiatok. Prioritu má developing, stavanie, predaje pozemkov, či stavanie električky.
Vykopali sme túto protitankovú stenu, aby sme ju zachránili pred plánovanou výstavbou, lebo leží v koridore budúcej električky. Bojíme sa, že padne za obeť ako dve predchádzajúce, keď stavali jedno nemenované nákupné centrum. Lebo samospráva ich neochránila.
Ďalšou je kabelová rozvodňa na Bosákovej, vytvorená v medzivojnovom období. Súčasť obranných línií, ako bunkre, či protitankové steny.
Rozposlali sme listy stavebníkovi, mestu, Metru a.s. Dostali sme vyrozumenie od stavebníka, že kabelovú rozvodňu zachovajú ako atrakciu popri trati električky. Pri víkendovej kontrole sme zistili, že trať pôjde tesne vedľa nej ( hoc mala ísť trocha ďalej). Pri bagrovaní zeminy kvôli budovaniu trate došlo k jej poškodeniu. Zatiaľ ide o poškodenie menšieho rozsahu, no takto sa k pamiatkam správa snáď len taliban.
Sú škrabance poslednou ujmou, ktorú kabelová rozvodňa utrpela? Bude ochránené Chorvátske rameno? Dá sa mestu ako investorovi električky ešte veriť?
Chcela by som, ale je to čoraz ťažšie. Ľudia akoby vstupom do politického ringu strácali zábrany i odstup. Hrajú svoje malé a veľké hry, bez ohľadu na následky.
Chcem veriť, že tomu raz bude inak, ale ako sa dá? Poslanci mesta rozhodnú, že nebude vybudované obratisko električiek a ono je už počas schvaľovania postavené? Kde to žijeme!
Mesto prisľúbilo na náš návrh, že stavebník dá kus Starého mosta do mestského múzea. Výsledok je, že múzeum dostalo malý kúsok, nie plánovaný 2 metrový kus, aby budúce generácie videli, aký typ mosta to bol. MUOP nedostal nič. A nič z mosta nezostalo ani na plánovaný pamätník. Napriek prísľubu mesta.
Výpočet sklamaní však nekončí.
Pri predstavení výsledkov urbanisticko-architektonickej súťaže dala hlavná architektka prísľub či skôr vyhlásenie, že začne participatívny proces s verejnosťou. V Trenčíne trval dva roky. V Bratislave je v utajení. Kedy začne a bude jeho súčasťou prieskum verejnej mienky? Neviem, lebo mesto k tomuto zatiaľ neprijalo žiadne uznesenie, ani harmonogram.
Tak sa občianske združenia dohodli, že oslovia poslancov mesta, aby prijali uznesenie, kde zaviažu primátora, aby začal s participatívnym procesom. Kedy inokedy ak nie teraz? Veď ide leto a ľudia budú na dovolenkách, aj mesto pracuje s úspornejšom režime. Začne sa až v septembri a potom kedy dostane výsledok architekt, ktorý má riešiť územie centrálnej osi Petržalky? Urobí sa zasa jedno verejné stretnutie a tým bude participácia vybavená?
V Trečíne trval tento proces 2 roky a medzinárodná súťaž nasledovala až po ňom. Zúčastnilo sa jej mnoho architektonických štúdií z celého sveta a bolo z čoho vyberať. V hlavnom meste len pár štúdií a vybrali toho, kto najviac dodržal existujúci územný plán.
Ale pri verejných diskusiách jasne zaznelo, že budú uplatnené aj námietky občanov, veď sa aj zbierali podnety. No architekti s nimi nepracovali, lebo neboli súčasťou materiálov pre súťaž.
Tak ako je to s participáciou verejnosti na tak významných projektoch? Kamufláž, tak sa tomu hovorí, ak je niečo len naoko.
Ešte jeden dôkaz?
Poslanci mesta budú na dnešnom rokovaní hlasovať aj o zmenách územného plánu. Budú schvaľovať návrh, aby sa územný plán doplnil o električku. No štvorprúdovka tam paradoxne ostáva. Nikde ani slovko, že ju konečne vypustia z územného plánu.
Darmo viac ako 14 tisíc ľudí podpísalo petíciu a vyjadrilo tak svoj názor. Samospráve je to jedno. Nájde sa niekto z poslancov a navrhne jej vypustenie? Schváli to zastupiteľstvo?
Vykopávame pamiatky, snažíme sa ich chrániť, snažíme sa ukázať, že naša Petržalka mala svoju zaujímavú a bohatú históriu. Nie sme len betónovou nocľahárňou. . Chránime pamiatky i územie pred samosprávnymi orgánmi, ktoré by mali chrániť verejný záujem. Mali, ale nerobia to.
Tieto pamiatky, ale aj prírodné zaujímavosti tu boli roky, no neviem či prežijú rok 2020. Preto bojujeme, často ako smiešni vojaci s drevenými mečmi proti veterným mlynom.
Ale nie je to márny boj, lebo tu máme svoj domov a chceme tu žiť. Na jeseň to potom použijeme ako argument, ak nám niekto bude ťahať medové volebné motúzy popod nos.
Iveta Plšeková
predsedníčka Petržalského okrášľovacieho spolku