Bombardovanie Bratislavy

Vojna Bratislavu dlhodobo akoby obchádzala. Pokoj mesta sa ale náhle zmenil. 16. júna 1944 zaútočili americké bombardéry na Rafinériu Apollo, Zimný prístav a dunajský most v Bratislave. Hlásna služba však nálet verejnosti neavizovala.

Na mesto v priebehu necelých 10 minút dopadlo takmer 370 ton bômb. Ešte dlho po bombardovaní horeli  objekty s rôznymi horľavinami. Zomrelo asi  100 (podľa iných zdrojov až vyše 300) ľudí  a vyše 700 bolo zranených. Najviac obetí bolo z radov zamestnancov rafinérie, ale bomby zasiahli aj množstvo náhodných osôb.

Hlavné mesto sa ocitlo bez vody, elektriny a plynu. Poškodené bolo Slovenské národné múzeum, mestské plynárne, úplne zlikvidovaná Slovenská dunajská plavba  a mnoho ďalších budov.

Výsledok bombardovania bol rozsiahly. Materiálny, aj psychologický.  Na jednej strane bol jasným signálom, kto vojnu vyhráva a psychologicky posilnil odbojové tendencie v armáde či v spoločnosti. Na druhej strane, pod dojmom obetí bombardovania i vládnej rétoriky o „teroristických náletoch“ obracal nálady proti Spojencom, osobitne proti Američanom. Od tej chvíle sa ale letecké poplachy brali smrteľne vážne.

Okrem prvého, júnového bombardovania, nasledovali neskôr ďalšie, hoci menej tragické americké nálety na hlavné mesto – v septembri, októbri i v decembri 1944 a v marci 1945, a tiež aj sovietske bombardovanie vo februári 1945.

Podobné články

Komentáre