Bratislave pomáhali v rozvoji získané privilégiá

Žigmund Luxemburský udelil Prešporku 8.júla 1436 erbovú listinu, ktorou mestu potvrdil okrem iného právo užívať svoj znak. Išlo o  znak s tromi vežami nad otvorenou bránou v hradbách. 

Značnou oporou pre hospodárske záujmy mesta aj mešťanov boli výsady, ktoré Bratislave udeľovali uhorskí králi. Uvádzame príklady:

Ľudovít I. v roku 1344  udelil právo konať výročné trhy a v roku 1354  zákaz dovozu vína z

Rakúska do Bratislavy

Žigmund Luxemburský v roku 1402 rozhodol o tom, že  zákaz súdiť Bratislavčanov

komukoľvek inému okrem bratislavského richtára a v roku 1405 došlo k vyhláseniu Bratislavy

(spolu s mnohými inými mestami Uhorska) za slobodné kráľovské mesto, čo znamená, že

mesto získalo kolektívnu nobilitu, čiže postavenie šľachtica so všetkými jeho právami. Od

tohto roku vysielala Bratislava ako slobodné kráľovské mesto pravidelne svojich zástupcov

na zasadanie uhorského snemu. Účelom tohto nariadenia bolo oslabiť moc „normálnych“

šľachticov v krajine.

V roku 1423  boli udelené prvé mestské výsady pre Podhradie (teda to, čo vlastná Bratislava

dostala už v roku 1291 a od roku 1430  právo raziť mince – najprv len štvrťdenáre, neskoršie

aj ostatné druhy (mincovňa tu pracovala v rokoch 1430 – 1530 a 1623 – 1721). Napkonon už

dnes spomínaná erbová listina, ktorú 8.júla 1436 získalo naše mesto, čo znemenalo právo

používať mestský znak (erb).

Albrecht II. Habsburský udelil Prešporku  právo vyberať poplatky z tovaru prevážaného po

Dunaji a v roku  1439 – povolenie postaviť most cez Dunaj

Ján Huňady povolil  prenájom mestu kráľovskej soli uloženej v meste, neskôr prenájom celej

soľnej komory (monopol na predaj soli), tiež prenájom tridsiatkových príjmov z Bratislavy,

Šoproni, Neusiedlu a Rusoviec. Novinkou bolo i  právo mestskej rade väzniť zločincov

všetkých druhov

Rímsko-nemecký cisár Fridrich udelil mestu právo mešťanom slobodne obchodovať v celom

Rakúsku a neskôr Ladislav V. (Václav III) potvrdil roku 1453  všetký výsady.

Slávny Matej Korvín sa postaral, aby Prešporok bol oslobodený od platenia tridsiatku, neskôr

na desať rokov od všetkých poplatkov (s cieľom použitia získaných peňazí na budovanie

opevnenia). Ešte raz v roku 1464  zlatou bulou potvrdil dovtedajšie práva mesta  a od

roku 1468 – právo meča. Posledný panovník, ktorý mestu dal privilégiá bol Vladislav

Jagelovský, ktorý v roku  1508 udelil Prešporku právo skladu.

Podobné články

Komentáre