Bratislavská legenda z Petržalky

Pred 46 rokmi zomrela bratislavská legenda, petržalský rodák, sympaťák s cylindrom a paličkou.

Zomrel v Lehniciach, kde strávil posledný rok svojho života, bojujúc proti tuberkulóze.

Malý vzrastom, veľký duchom. Nie, nebol blázon, ani úplne prostuduchý, hovoril o ňom jeho ošetrujúci lekár Imrich Sečánsky.

Schöner  Náci, muž, o ktorom tu hovoríme, bol pochovaný 23.októbra 1967 na cintoríne v Lehniciach. Mal však veľké želanie. Aby sa raz vrátil do svojho milovaného Prešporku.

Túto poslednú vôľu splnilo pohrebníctvo Marianum koncom augusta 2007.

Prekvapením pri premiestnení pozostatkov bol nález  malého strieborného prsteňa so zeleným kameňom, ktorý ležal vedľa jeho kostí. Znamená to, že prsty mal malé a tenké. Rovnaká bola aj jeho lebka, konštatovali pracovníci pohrebníctva, ktorí realzovali prenesenie ostatkov.

Schöner  Náci bol nakoniec 2.septembra 2007 druhý raz pochovaný v Bratislave, na historickom Ondrejskom cintoríne.

Malý Ignác Lamár, také bolo skutočné meno S.Naciho,  už v detstve stratil matku. Údajne ušla s tovarišom do Viedne. Jeho otec zomrel po dvoch rokoch. Malému chlapcovi ostali len otcove dlhy. Začal pracovať v divadle, aby ich uhradil. Tam sa zamiloval do Žanetky,no tá si našla iného a vydala sa zaň.

Napriek životným útrapám Schöne Náci rozdával radosť, humor, lásku a smiech. Stal sa z neho klaun, ktorý pokračoval v šľapajach starého otca Ignáca Lamára. Zo zaprášeného kufra vytiahol pre neho typické oblečenie po manželovi grófky Náriovej.

Začal chodiť po bratislavskom korze ako šľachtic a vznešene zdravil paničky v troch jazykoch: „Ručičky bozkávam“.

Podobné články

Komentáre