Dnes je: sobota 16.11.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Svetový deň filozofie

Bratislavský da Vinci

Barón Wolfgang Kempelen  sa narodil 23. januára 1734 v Prešporku na rohu ulíc Dunajská a Klemensova, v rodine radcu Dvornej komory Engelbrechta von Kempelen a Anny Terézie Spindlerovej, dcéry bývalého richtára Bratislavy  Christofa Spindlera. Bol najmladší z troch bratov. Jeho starší bratia boli Andreas Johann Christoph von Kempelen  a Johann Nepomuk barón von Kempelen de Pázmánd.

 

Študoval filozofiu a právo v Bratislave, Győri, vo Viedni a v Ríme. Osobnostné kvality a znalosť šiestich rečí (nemčina, maďarčina, latinčina, francúzština, angličtina a taliančina) ho predurčili, aby zastával významné funkcie. Preložil Codex Theresianus Márie Terézie z latinčiny do nemčiny, čím na seba upozornil a cisárovná si ho nechala predstaviť a zamestnala ho na cisárskom dvore. Bol tajomníkom, neskôr radcom Dvornej komory.

Ako dvadsaťpäťročného ho Mária Terézia menovala riaditeľom soľných baní v celom Uhorsku. V tejto funkcii zmodernizoval banské zariadenie a zaslúžil sa o vytvorenie lepších podmienok pre baníkov, čím sa zvýšila produktivita baní.

9. decembra 1775 sa stal barónom s právom užívať prídomok de Pázmánd. Podľa niektorých zdrojov však bol na rytiera de Pázmánd povýšený jeho brat Johannes Nepomuk, s ktorým sa často zamieňa.

 

V skutočnosti boli do barónskeho stavu povýšení obaja bratia 9. decembra 1775 a to nasledovne: Johann Nepomuk barón von Kempelen de Pázmánd bol v roku 1770 povýšený na Rytiera rádu Sv. Štefana a Joannes Wolfgangus Franciscus barón von Kempelen de Kismagyar.

 

Vrcholom jeho úradníckej kariéry bolo menovanie za dvorného radcu Zjednotenej uhorsko-sedmohradskej dvornej kancelárie v rokoch 1786 - 1798.

V Banáte viedol boj proti zbojníckym bandám a dohliadal na doosídľovanie tohto územia. Neskôr zasa zabezpečoval sťahovanie univerzity z Trnavy do Budína  a v 80-tych rokoch vykonával dozor nad rekonštrukciou Budínskeho hradu i nad stavbou mestského divadla.

Kempelen sa vyznamenal aj ako priekopník nových myšlienok: počas pobytu v Banáte tu zaviedol pestovanie ľanu a postavil manufaktúru na súkno. Pre Bratislavský hrad skonštruoval čerpadlo, ktoré ťahalo vodu z Dunaja, vo viedenskom Schönbrunne postavil vodomet, v Bratislave vybudoval pontónový most a na Žitnom ostrove zavlažovacie zariadenie.

V roku 1789 sa stal členom viedenskej Akadémie výtvarných umení. Bol aj nadaným maliarom a rytcom, niekoľko jeho kresieb uhlíkom je uložených v Múzeu krásnych umení v Budapešti.

 

V staršom veku sa usadil v kúrii v Hubiciach, ktorú dal postaviť jeho otec Engelbert. Zomrel vo viedenskom predmestí Alservorstadt, kde žil od roku 1801 a pochovali ho na cintoríne na predmestí Währing. Cintorín bol v polovici 19. storočia zrušený a niektoré hroby boli prenesené na nový viedenský Ústredný cintorín. Nie však Kempelenov, ktorý už v čase zrušenia cintorína neexistoval. Na mieste cintorína bol v roku 1925 zriadený Schubertov park. Jeho manželka, deti a vnúčatá sú pochovaní na starom cintoríne v Hubiciach.

Najväčšiu slávu priniesli J. W. Kempelenovi mechanizmy a zariadenia. So svojím šachovým automatom (Turkom) precestoval celú Európu a porážal aj zdatných šachistov. Stroj porazil v Berlíne Fridricha II. a v roku 1808 aj Napoleona. „Automat“ fungoval s použitím magnetov a inteligenciu mu dodával vstavaný živý šachista.

 

Hoci automat priniesol Kempelenovi slávu i peniaze, za najvýznamnejší jeho vynález sa dnes pokladá hovoriaci stroj. Hlasivky imitovala trubica, pľúca zasa mechy či gajdy a okrem toho mal stroj aj nosovú trubicu a ústa. Pri opise činnosti stroja sa Kempelen zaoberal mechanizmom ľudskej reči, rozborom hlasu, ale aj vznikom európskych jazykov a ich abecedou.

V tieni týchto veľkých objavov čiastočne zostali vynálezy významné pre prax: prototyp umelých končatín a špeciálny písací stroj pre slepcov.



Autor: Petrzalcan | 23.01.2019 | zobrazené: 508 x |


Podobné články

• Druhý Bratislavský mier (07.11.2019)
• V inom štáte by bola roky chránená a zveľaďovaná. U nás postupne chátra. (26.10.2019)
• Kto bol Vladimír Fajnor? (23.10.2019)
• Najväčšia bojová loď na Dunaji (18.10.2019)
• Petržalské bunkre sú jedinečné vrámci celej republiky (13.10.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

BS8 Hřbitov

ANKETA

Ako ste spokojní s čistotou v Petržalke? Oznámkujte ako v škole:

1
(38)

2
(20)

3
(31)

4
(42)

5
(38)


spolu 169 hlasov
/