Bratislavský mestský vodovod dnes oslavuje 131 rokov

Dnes uplynulo presne 131 rokov od napustenia prvého verejného výtlačného vodovodu na Slovensku vodou. Postavený bol v Bratislave, voda sa do neho čerpala z podzemia dunajského ostrova Sihoť a tlačila do vodojemu pri hrade, z ktorého tiekla k obyvateľom.

V druhej polovici 19. storočia mal Prešporok do 50.000 obyvateľov a asi 1200 studní. Verejné studne a fontány už nestačili pokryť potrebu pitnej a úžitkovej vody. Myšlienkou postaviť definitívny celomestský vodovod a vybudovať vodáreň sa zaoberala mestská rada už od roku 1868. Po niekoľkých neúspešných rokovaniach nadviazalo mesto v roku 1879 spojenie s pražskou firmou C.CORTE a spol. Jej riaditeľ, drážďanský stavebný radca Bernhard Sallbach, vynikajúci európsky vodohospodársky odborník z Nemecka, po obhliadke okolia mesta navrhol mestskej rade za miesto vhodného vodného zdroja ostrov Sihoť medzi Bratislavou a Devínom, ostrov takmer 3200 m dlhý a 1200 m široký.
Pokusnú studňu na Sihoti vykopali v roku 1882 a komisia pri čerpacej skúške zistila veľmi priaznivé fyzikálno-biologické vlastnosti vody a hlavne jej dostatočné množstvo. Ihneď sa pristúpilo k projektovým prácam. Slávnostný výkop stavby sa uskutočnil 25. augusta 1884. Prevádzka bratislavského mestského vodovodu sa začala 1. februára 1886. Správu mestskej vodárne prevzalo mesto 1. februára 1894. (TASR)

Bratislavský mestský vodovod bol oficiálne spustený do plnej prevádzky 4. februára 1886. S jeho výstavbou sa začalo o pol druha roka skôr. Vodu  zo studne na ostrove Sihoť putovala cez rameno Dunaja do hlavnej čerpacej stanice v Karlovej Vsi a ďalej po dunajskom nábreží  až do mesta po Rybné námestie. Tam sa  potrubie rozvetvovalo na menšie zásobovacie potrubie, smerujúce do nižšie položených častí mesta a na tlakové potrubie, dodávajúce vodu do vodojemu na dnešnej  Mudroňovej ulici, vo výške viac ako sedemdesiat metrov nad Dunajom.  

Denná dodávka pitnej vody dosahovala asi 20 litrov na obyvateľa.Vodovodná sieť, ktorá merala vyše 37 kilometrov a na jej trase bolo takmer 300 verejnosti prístupných hydrantov, zásobovala pitnou vodou asi 17 500 obyvateľov Bratislavy.

 Vodárenský systém prvého bratislavského vodovodu predstavoval v danej dobe technologickú špičku, bol okrem iného vybavený parnými čerpadlami, elektrickou strojovňou, či modernými potrubnými technológiami.

V súčasnosti  je ostrov Sihoť stále významným vodárenským zdrojom, priestory a okolie bývalých historických zariadení ( z roku 1886 a 1912) slúžia naďalej prevádzkovým, ako aj kultúrno-spoločenským účelom. V pamiatkovo chránenej budove pôvodnej  čerpacej stanice sídli Vodárenské múzeum  s modernou expozíciou z histórie i súčasnosti bratislavského vodárenstva a susedná Vodárenská záhrada slúži verejnosti

Podobné články

Komentáre