Ján Michal Landerer bol tlačiar a nakladateľ, ktorý pôsobil v 18. storočí na území dnešného Slovenska, najmä v Bratislave. Pochádzal z významnej rodiny tlačiarov, ktorí prišli do Bratislavy z Bavorska. Práve dnes si pripomíname deň jeho úmrtia. Zomrel 10.júla 1795.
Ako príslušník kníhtlačiarskej rodiny získal roku 1751 občianstvo v Bratislave. Tu po deľbe rodinného majetku na budínsku a bratislavskú časť viedol od roku 1750 podnik, ktorý rozšíril o royerovskú tlačiareň. V roku 1774 odkúpil jezuitskú tlačiareň v Košiciach a neskôr royerovskú tlačiareň v Pešti a stal sa popredným tlačiarom v strednej Európe nielen veľkosťou podniku, ale najmä kvalitou tlače. Podnik rozšíril aj o kníhkupectvo, ale predával iba knihy z vlastných tlačiarní.
Od Márie Terézie získal privilégium na tlačenie všetkých kníh, neskôr privilégium publikovať dokumenty zo zasadaní snemu a roku 1764 začal vydávať noviny Preßburger Zeitung, ktoré do roku 1812 zostali vo vlastníctve rodiny. Od roku 1783 u neho vychádzali Prešpurské noviny.
Vydávaním operných libriet sa zaslúžil o rozvoj opery, z jeho tlačiarne vyšli aj cenné hudobné tlače. Tlačil učebnice, školské správy, príležitostné spisy v latinčine, nemčine, maďarčine, slovenčine. Vydával diela Antona Bernoláka, Jozefa Ignáca Bajzu, Jána Severiniho. V roku 1783 bol za zásluhy v kníhtlačiarstve povýšený do šľachtického stavu.
Michal Landerer, jeho syn, taktiež tlačiar, sa zúčastňoval na správe rodinného podniku, no tajne tlačil leták a proklamácie pre protihabsburské jakobínske hnutie, bol zatknutý a odsúdený na 10-ročný trest.
Ľudovít Landerer (1800 – 1854) vnuk, bol taktiež tlačiarom a nakladateľom. Bol posledným príslušníkom landererovskej tlačiarskej rodiny. Kvôli rodinnému podniku zanechal štúdiá, bol podozrievaný zo spolupráce s viedenskou tajnou políciou, roku 1824 mala jeho tlačiareň 9 lisov a 40 zamestnancov. Vydával najvplyvnejší maďarský politický denník Pesti Hírlap a tlačili sa v jeho tlačiarni aj revolučné bankovky (košútky).