Bratislavským mierom sa potvrdil vznik Habsburskej monarchie

Keď sa povie Bratislavský mier, každého napadne dohoda, podpísaná v Primaciálnom paláci po bitke pri Slavkove. Ale dohôd, ktoré pod tým pojmom môžeme poznať je viac.

Bratislavský mier je názov 4 mierových zmlúv uzavretých v Bratislave :

Prvý bratislavský mier  bol podpísaný 21. júla 1271 medzi českým kráľom Otakarom II. a uhorským kráľom Štefanom V., podľa ktorého sa Uhorsko vzdalo častí Rakúska a Slovinska a Česko území dobytých v Uhorsku.

Druhý Bratislavský mier, ktorého výročie je dnes, bol podpísaný 7. novembra 1491 medzi cisárom Maximiliánom I. a Vladislavom II. Jagelovským a podľa ktorého sa Vladislav vzdal nárokov na Dolné Rakúsko. Uznal Maximiliánov nárok na nástupníctvo uhorského trónu v prípade, že Vladislav nebude mať mužských potomkov.

V tomto prípade hovoríme aj o Bratislavskej zmluve , ktorá potvrdzovala staršie dohody (z roku 1462) medzi Maximiliánovým otcom cisárom Fridrichom III. Habsburským a uhorským kráľom Matejom Korvínom o nástupníctve na uhorskom tróne.

Maximilián v snahe o získanie uhorskej koruny vyhnal po Korvínovej smrti uhorské posádky z Dolného Rakúska, vtrhol do Uhorska, dobyl veľkú časť územia po Stoličný Belehrad a Záhreb, no pre vzburu vojska bol donútený uzavrieť s novým panovníkom Vladislavom II. Jagelovským v Bratislave zmluvu, ktorou Vladislav II. priznal Habsburgovcom nárok na uhorský trón v prípade vymretia rodu Jagelovcov.

Zmluva, bola potvrdená v roku 1515 a stala sa základom habsburského panstva v Uhorsku v rokoch 1526 – 1918.

Tretí bratislavský mier  z 30. decembra 1626 medzi Gabrielom Betlénom a cisárom Ferdinandom II. uzavrel tzv.  Betlenovo povstanie a potvrdil sa Mikulovský mier.

Posledný, štvrtý bratislavský mier podpísali 26. decembra 1805  po bitke pri Slavkove v Primaciálnom paláci, dnešnom sídle primátorov Bratislavy.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre