25.február 1948. Pre komunistov významný začiatok vlády ľudu, pre iných puč, násilné prevzatie moci v štáte komunistami a začiatok úpadku Československa.
Pripomeňme si, čo sa udalo v ten neobyčajný deň.
Písal sa 25.február a komunisti podnikli ďalšie kroky smerujúce k prevzatiu moci. Bol zriadený Ústredný akčný výbor Národného frontu. Zúčastnili sa na ňom aj sociálni demokrati, osobnosti a odbory. Predstavitelia národných socialistov chceli rokovať s prezidentom, ale ten ich neprijal.
Komunisti mu doručili návrh na vymenovanie novej vlády a on prisľúbil rýchle rozhodnutie. Komunisti pokračovali v nátlaku, od rána pripravovali veľkú demonštráciu na Václavskom námestí, ktorá sa v prípade odporu prezidenta mala presunúť na Hradčany.
V pohotovosti bolo pripravených 6 tisíc ozbrojených členov Ľudových milícií. O 16:30 popoludní prezident krátko rokoval s Gottwaldom. Oznámil mu, že prijíma demisiu ministrov a súhlasí s doplnením vlády podľa Gottwaldovho návrhu.
Gottwald o tomto rozhodnutí informoval vedenie KSČ a odišiel ho oznámiť davu na Václavskom námestí. Večer prebehla prehliadka Ľudových milícií a útvarov pohraničnej stráže. Jediným viditeľným odporom proti komunistickému postupu bol pochod asi 5 tisíc vysokoškolákov. Napriek odporu Ľudových milícií sa im podarilo prejsť k Pražskému hradu, ale prezident ich neprijal.
Komunisti sa dlhodobo, už počas 2.svetovej vojny, pripravovali na prevzatie moci v štáte. Úzko spolupracovali so Sovietskym zväzom a snažili sa narušovať činnosť ostatných politických strán po roku 1945.
V prvých povojnových voľbách 26. mája 1946 získali komunisti v Čechách 40% hlasov. Na Slovensku triumfovala Demokratická strana so 62%. Komunisti s hlasmi za sociálnych demokratov dosiahli pohodlnú väčšinu v parlamente a postupne sa im podarilo ovládnuť políciu, armádu i robotnícke organizácie.
2.7.1946 sa vtedajší predseda KSČ Klement Gottwald stal predsedom vlády. Komunisti využívali roztrieštenosť vtedajších demokratických politických strán, faktickú neexistenciu opozície, povojnový radikalizmus a mníchovské sklamanie i podlomené zdravie nerozhodného Edvarda Beneša.
Vo februári 1948 nastala vládna kríza pre uznesenie o Bezpečnosti. Spustila sa séria udalostí, ktoré vyvrcholili 25.februárom, keď prezident prijal demisiu nekomunistických ministrov a doplnil vládu kandidátmi navrhnutými komunistami.
Prechod moci do rúk komunistov viedol k vnútornej aj zahraničnej závislosti štátu od Sovietskeho zväzu, politickým procesom,, väzneniu politicky a ideologicky nepohodlných osôb, nútenej emigrácii a prenasledovaniu oponentov. Totalitný režim trval nasledujúcich 40 rokov.
V ďalších voľbách si už ľudia mohli vyberať len z kandidátov na spoločnej kandidátke Národného frontu. Opozícia nebola prípustná.