Cintorín v Petržalke

Na včerajšej vychádzke na cintoríne v Petržalke sme sa dozvedeli zaujímavé informácie. Pre všetkých, ktorí sa nemohli zúčastniť ich prinášame v nasledovnom texte:

Okrem vojenského cintorínu, ktorý vznikol  v rokoch 1916 až 1918 ako miesto, kde boli pochovávaní  vojaci Rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj iných krajín, dokonca aj z krajín, proti ktorým sme bojovali existuje v Petržalke aj civilný cintorín .

Dnešný cintorín Petržalky sa nachádza v priestore vymedzenom ulicami Hrobárskou a Bratskou, v bezprostrednom susedstve areálu bývalej Matadorky a lokalite, kde sa nachádza remíza bývalej železničnej električky do Viedne. Od 17.storočia sa cintorín na území dnešnej Petržalky pravdepodobne nachádzal, ako to bolo v tej dobe zvykom, v okolí vtedajšieho kostola, ktorý bol postavený v roku 1682 a stál medzi dnešnou Viedenskou cestou a Pečnianskym ramenom Dunaja. Bol asanovaný koncom 20.rokov 20.storočia. Petržalský cintorín na pláne z 1930 je zakreslený v priestore vtedajších ulíc Štefánikova, Karla Marxa a Kvetoslavovej, dnes je to priestor Gercenovej ulice. Keďže po vzniku ČSR rýchlo narastal počet obyvateľov Petržalky, nestačil tento pomerne malý cintorín a tak v 30. rokoch 20.storočia už vyčlenili novú lokalitu na nový cintorín a bol to priestor dnešného cintorína na Hrobárskej ulici. V roku 1936 sa sporadicky už pochovávalo na novom dnešnom cintoríne a boli sem exhumované mnohé hroby a prenesené náhrobky zo starého cintorína, kde sa prestalo pochovávať v roku 1937. VC roku 1965 bol tento starý cintorín úplne zrušený. Ústredný cintorínsky kríž ako aj pomník padlých Petržalčanov v 1.svetovej vojne boli na náklady vedenia továrenského protipožiarneho zboru Matadorky prenesené do nového cintorína. Koncom 60. a začiatkom 70. rokov sa cintorín rozšíril o nové parcely.

V južnej sčasti cintorína sa nachádza dom správcu, na konci hlavnej komunikácie od vchodu je dom smútku. Cintorín je poctivo udržiavaný mestskou spoločnosťou Marianum, ktorá v nedávnych rokoch z potreby nedostatku miest rozšírila kapacitu cintorína o malé urnové miesta popri chodníčkoch. Cintorín má vlastný rozvod vody, ale sú tu aj staršie studne. Na cintoríne je pochovaný  generál Anton Petrák (1912-2009), nositeľ Rádu britského impéria a francúzskej Čestnej légie, ktorý ako mladý dôstojník slúžil v Petržalke. Z kultúrnych osobností je to Lea Juríčková, zakladateľská osobnosť slovenského profesionálneho divadla v Bratislave. Lea Juríčková patrila spolu s Oľgou Borodáčovou, Hanou Meličkovou a ďalšími ku 1. generácii profesionálnych slovenských hercov vyštudovaných v Prahe. Na cintoríne sa nachádzal aj spoločný radový - obdĺžnikový hrob obetí leteckého náletu na Apollku zo dňa 16.6. 1944. Obeťami boli obyvatelia robotníckej kolónie v Ovsišti, kam dopadli prvé bomby určené na Apollku a prístav. Boli to väčšinou ženy v domácnosti a ich malé deti. Najstaršia obeť bola narodená roku 1894 a najmladšie deti r. 1941 a 1942.

Na cintoríne sú pochované aj iné obete vojny, vojaci Wehrmachtu či Luftwaffe, obyvatelia Petržalky nemeckej národnosti, povolaní do 2. svetovej vojny Nemeckom, ktorému Petržalka (Engerau) od roku jesene 1938 do jari roku 1945 patrila.

Po cintoríne vás prevádzal : Petržalský okrášľovací spolok (POS)

Materiály k cintorínu poskytol Mestský ústav ochrany pamiatok. Zvlášte poďakovanie patrí PhDr.Viere Obuchovej, pracovníčke MUOP.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre