Dnes je: pondelok 23.09.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi

Človek je tvor náboženský, no nie vždy kresťanský

Blížia sa najvýznamnejšie sviatky kresťanov. O nich, ale aj o mieste viery v živote moderného človeka sme sa porozprávali s   Mgr.Jánom Kolesárom, 1.zborovým farárom Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v Petržalke.

 

Má dnes v živote bežného človeka miesto náboženstvo? Prečo sa k nemu utiekajú skôr starší a chorí ľudia?

Áno má. Myslím, že také, ako malo vždy. Človek je tvor náboženský. Nie vždy kresťanský, ale určite náboženský, teda s náboženskými prejavmi. Hokejisti sa počas play off neholia, aby neurazili šťastenu. Je to povera, nie viera, ale je to náboženstvo. Ak sa niečo podarí a nechceme, aby sa to pokazilo, zaklopeme na drevo. Aj to je hlúposť, lebo drevo je vec stvorená a nie Stvoriteľ, ale veríme tomu, že to pomôže. Viažeme deťom na zápästie alebo na kočiar červené stužky, aby dieťa niekto neuriekol a nemali na neho dosah zlí duchovia. Neviem v akého boha takíto ľudia veria, ale aj to je viera. Život, aj keď sa snažíme o tom denne samých seba utvrdzovať, že je v našich rukách, nie je v našej moci a preto je človek tvor náboženský. Nosenie rôznych symbolov a amuletov, plyšáčikov pre šťastie, to všetko je náboženstvo. Teda viera v nadprirodzené sily. Aj keď si to nepripúšťame, sme náboženskí a duchovní. Iba často dezorientovaní a zmätení a žiaľ, z môjho pohľadu farára, nie kresťanskí. Kresťanstvo a Kristus totiž ponúka viac, ako ochranu pred zlými duchmi a zabezpečenie terajšieho života. Ponúka budúcnosť. Pre mladých tak ako pre starých. Pre zdravých rovnako ako pre chorých. Nemyslím si, že je to iba vec starších a chorých. Ak sa pri týchto otázkach pýtate viac na kresťanstvo ako všeobecne na náboženstvo, musíme povedať, že je zaujímavé tak pre mladého ako aj pre starého. Vyrastal som medzi mladými kresťanmi na evanjelickej mládeži od svojich 15-tich rokov a vzduch v miestnosti bol už po prvej piesni poriadne vydýchaný. Bolo to preto, lebo nás bolo vyše 80 a miestnosť mala nejakých 15x10m. Náboženstvo nie je len pre mladých alebo starých, zdravých alebo chorých, ale je o tom, čo cirkev ponúkne alebo aký priestor dá už mladým ľuďom. Ide o to, či vníma, napr. cirkevný zbor, túto prácu ako dôležitú a čo pre to robí. Aj mladý človek má rád poriadok, stabilitu, záruky, trvalý vzťah. Každý človek chce žiť a aby to tak bolo, aby človek mohol žiť, kresťanský Boh-Ježiš pre život zomiera.

 

Čo znamená Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota a Veľkonočná nedeľa?

To je už jasne kresťanská terminológia. Kresťania si na Zelený štvrtok pripomínajú podľa podania evanjelií, teda dobrej správy pre svet o Ježišovi, že vtedy Kristus ustanovil zvláštne jedenie a pitie, ktoré je pre večný život. Ktoré je na odpustenie hriechov, bez ktorého nemožno obstáť pred Bohom na súde. Pán Ježiš Kristus vtedy poslednýkrát jedol so svojimi žiakmi veľkonočného baránka na pamiatku vyslobodenia Izraela z Egypta. Izrael si týmto jedením v kruhu rodiny pripomínal, ako krv baránka na dverách ich domov, zachránila prvorodených v ich rodinách, keď dopadla na Egypt desiata rana, smrť prvorodených. Ježiš vtedy ustanovuje novú večeru, ktorú voláme Pánova večera, keď hovorí, že On je Baránok za nás obetovaný a kto je Jeho telo a pije Jeho krv, v posvätenom chlebe a víne, má odpustené hriechy a večný život. Áno toto jedenie a pitie je iste zaujímavejšie pre človeka, ktorý chce žiť a denne o život bojuje. Lebo starne a denne zápasí s tým, aby rozhýbal svoje telo, alebo je chorý a túži po uzdravení a novej sile. Ale myslím, že je to zaujímavé aj pre mladého, ktorému nie je ľahostajné, ako žije. Mladý človek často nerieši a netrápi sa pre svoj život, napr. či sa dožije budúcich Vianoc, berie to samozrejme, ale ...

 

Veľký piatok je deň Kristovej smrti na Golgote, na vrchu pri Jeruzaleme. Ježiš zomrel za naše hriechy, viny, aby sme nemuseli za ne byť súdení a trestaní. Naše evanjelické učenie je na tomto položené. Jedine pre zásluhy Ježiša, Toho dokonalého Baránka, sme očistení. Odmietame učenie, ktoré vyžaduje konať dobré skutky preto, aby sme boli zachránení. Ale učíme o dobrých skutkoch, že ich máme konať pretože sme zachránení, ako svedectvo našej viery. Keď Izrael kedysi putoval z Egypta v ústrety novému životu a na ceste ich zabíjal jed hadov, Mojžiš zhotovil medeného hada a vyložil ho na drevenú tyč, aby bol viditeľný v celom tábore. Ktokoľvek uštipnutý pozrel s vierou a túžbou po záchrane na neho, bol uzdravený. Ježiš visí na dreve, aby každý veriaci v Neho mal večný život a bol zachránený od jedu hriechu a záhuby.

 

Biela sobota je tiché čakanie na vyplnenie Božieho zasľúbenie o treťom dni vzkriesenia. Židia mali sviatočný deň odpočinku a zároveň vyvrcholenie veľkonočných sviatkov vyslobodenia z Egypta. Muži aj ženy, a robil to počas života aj Ježiš, svätili tento deň podľa príkazu Starej zmluvy na bohoslužbe a pokojom v domácnosti. Kresťania si uctievajú zomrelého Krista, tak ako my minútou ticha blízkeho, ktorý nás opustil.  

 

Veľkonočná nedeľa je radostná oslava Kristovho vzkriesenia. V prvý deň po sobote išli ženy ku hrobu, aby dokončili veci okolo pohrebu a pochovania. Nestihli totiž všetko vykonať v piatok, lebo sa začínal čas prípravy na sviatočný deň, sobotu a potom predstavení Židov dali ku hrobu stráže. Hrob bol však prázdny, Ježiš vstal. Veľkňaz a predstavení Izraela dali vojakom, ktorý strážili hrob peniaze, aby povedali, že Ho ukradli učeníci a tento blud sa šíri dodnes. No svedectvo Jeho učeníkov a žien, ktoré boli vtedy v Jeruzaleme a videli Ho vzkrieseného podporil nielen Saul(neskôr apoštol Pavol), ktorému sa Ježiš zjavil. Presvedčili sa o tom aj učeníci z Emauz, ktorým podával chlieb pri večeri a oni Ho spoznali. Neskôr aj ďalších vyše päťsto ľudí, ktorí sa s Ježišom pred vstúpením na nebo stretli. Nedeľa - deň vzkriesenia, sa aj preto stala dňom, ktorý cirkev oslavuje ako najdôležitejší, sviatočný. V ten deň sa totiž stala jedinečná vec pre celý svet.

 

Patria k Veľkej noci aj iné tradície? Je problém, ak sa nám mieša k viere a sviatku ukrižovania Ježiša aj veľkonočné vajíčko, zajačik a oblievačka?

K Veľkej noci patrí jar, aj keď sme tohto roku zafúkaní snehom a skôr to vyzerá na Vianoce, ako na Veľkú noc. Myslím, že s ukrižovaním sa ľudové alebo iné tradície ani tak veľmi nesnúbia. Skôr s oslavou vzkriesenia. Podľa tradície cirkvi ženy, ktoré prvé boli svedkami Ježišovho vzkriesenia Židia bili palicami a polievali vodou, lebo boli podozrievané, že sú v nejakom tranze a mimo realitu, keď také veci hlásajú. Vajíčko i zajačik sú skôr symbolmi  nového života v súvislosti z jarou a nie kresťanstvom. Kresťanským symbolom Veľkej noci je kríž. Prázdny kríž. Ježiš žije, je vzkriesený a nie je už na kríži. Je medzi nami, tak, ako to sľúbil. Po všetky dni až do konca sveta. Cez Ducha Svätého a Jeho dary koná až podnes pre záchranu človeka. A to je výzva pre každého i dnes. Miluje človeka a nič si nepraje iba jeho život. Preto dal svojho Syna a nechal Ho zomrieť a preto je tu Ducha Svätý, aby sme mohli veriť. Veriť v tela z mŕtvych vzkriesenie a život večný.  

 

 

 

 

 

 



Notice: Undefined index: id in /nfsmnt/hosting1_1/b/3/b3b46c20-6a27-4615-8372-e7ac4390fcbf/petrzalcan.sk/web/files/aktuality.php on line 69

Autor: Petrzalcan | 27.03.2013 | zobrazené: 2193 x |


Podobné články

• Lávka na Moste SNP je v kritickom stave (08.09.2019)
• Petržalka spúšťa pilotný projekt parkovania (19.08.2019)
• 100 ročné výročie i chlapec, ktorý musel zomrieť (15.08.2019)
• Pri Lamači sa skončila Rakúsko-Pruská vojna (22.07.2019)
• Navrhnite osobnosť kraja (11.07.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Hitler pri bunkri
/