Dnes je: streda 12.12.2018 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Pranostika na dnes: Čím skorej sa počne zima, tým skorej i prejde

Čo by mal občan o fungovaní samosprávy vedieť

Vyspovedali sme odborníka na samosprávu JUDr.Milana Galandu, aby sme sa opýtali na niekoľko faktov o samospráve. Tá Bratislavská má ešte svoje špecifikum, je delená medzi mesto a mestské časti. Ľudia stále nevedia čo môžu žiadať od mesta a čo od mestskej časti, niektorí si pletú pojmy primátor a starosta a najväčší zmätok majú v otázkach stavebného zákona. Tak sme sa pýtali za vás:

 

Občania si v komunálnych voľbách volia poslancov, starostov, primátorov. No často netušia, aké majú títo volení funkcionári kompetencie. Vedeli by ste nám povedať v čom sa ich kompetencie líšia?

Starosta a primátor je hlava obce/mesta a zodpovedá za činnosť úradu. Zvoláva a riadi zastupiteľstvo, ale sám nehlasuje.

Poslanci rozhodujú a to ako kolektív o najdôležitejších veciach, čo je rozpočet, nakladanie s majetkom, ...volia zástupcov a štatutárov organizácií, ktoré zriadili.

 

To znamená, že poslanci nemajú vplyv na fungovanie úradu, či magistrátu hlavného mesta? Nemôžu teda riešiť žiadosti na meste a musia čakať čo dostanú na rokovanie zastupiteľstva?

Poslanci na rokovaní zastupiteľstva alebo komisie sa môžu  zaoberať nielen strategickými či koncepčnými materiálmi, ale môžu sa zaoberať aj konkrétnymi vecami a v prostredníctvom uznesení žiadať primátora, aby sa problém riešil.

Zo zákona o obecnom zriadení  poslanec je oprávnený aj interpelovať starostu a členov obecnej/mestskej  rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich práce a môže predkladať zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy na riešenie problémov.

 

Majú poslanci priamo dosah na stavebné veci? Ľudí často totiž trápi, kto problematickú stavbu v ich mestskej časti povolil.

Stavebné konanie je tzv. prenesený výkon, ktorý zo štátu bol zákonom prenesený na obce s tým, že toto vykonáva tzv. stavebný úrad. Poslanci ani zastupiteľstvo na stavebné konanie nemajú dosah, ale zase oni schvaľujú územný plán mesta, podľa ktorého sa výstavba má realizovať.

 

Mesto Bratislava je iný model samosprávy ako iné mestá. V čom sú odlišnosti?

Bratislava má 2 úrovne samosprávy, okrem mestského zastupiteľstva a primátora sú tu aj miestne zastupiteľstvá a starostovia. Deľba ich kompetencii vyplýva zo zákona a môže byť upresnená v štatúte mesta.

 

Čo sú napríklad kompetencie iba mesta a iba mestských častí?

Bratislava v rozsahu vymedzenom  zákonom č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a štatútom  plní úlohy vyplývajúce z jej postavenia ako hlavného mesta Slovenskej republiky a politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska a potom  plní úlohy samosprávy Bratislavy celomestského charakteru, kde patrí napr. doprava, osvetlenie, odvoz a likvidácia odpadu....Okrem toho aj  vykonáva prenesenú pôsobnosť ak tak určí osobitný zákon.

Mestskej časti je vyhradené zase zabezpečovať hospodársky a sociálny rozvoj mestskej časti v nadväznosti na celomestský rozvoj a celomestské rozvojové dokumenty, zabezpečovať údržbu, zjazdnosť a schodnosť miestnych komunikácií 3. a 4. triedy a verejných priestranstiev alebo byť zriaďovateľom základných škôl a školských zariadení a plniť funkciu školského úradu, okrem základných umeleckých škôl a centier voľného času. Okrem toho v rámci preneseného výkonu vykonáva agendu stavebného úradu.

  

Sú mestské časti podriadené mestu? Môže mesto vyžadovať niečo od mestských častí?

Mestské časti nie sú podriadená zložka mesta, každý má svoje práva a povinnosti a mali by sa dopĺňať a spolupracovať.

 

Dnes sme svedkami, že sa starostovia sťažujú na komunikáciu s mesto. Čo v takom prípade?

Zákonodarca predpokladal, že mesto a mestské časti budú v záujme svojho rozvoju a dobrého poskytovania služieb obyvateľom i návštevníkom spolupracovať. Na spoluprácu ale treba obe strany. Takže jediná cesta je ďalej komunikovať a na základe toho hľadať spoločné riešenia na osoh všetkých.

 

Z akých zdrojov je financovaná samospráva?

Samospráva má jednak vlastné zdroje z miestnych daní, z ktorých je najdôležitejšia daň z nehnuteľnosti. Okrem toho majú mestá a obce 70% dane z príjmov od fyzických osôb, ktoré sa rozdeľujú jednak od počtu obyvateľov a potom na základe nariadenia vlády, ktorá to robí pomerne komplikovaným vzorcom. Samospráva môže získať zdroje aj s hospodárením s majetkom. Ďalšie financie sú od štátu ako účelové zdroje a samozrejme sú tu aj eurofondy.

 

Bratislava je ale obmedzená v  čerpaní eurofondov, aké zdroje a na aké projekty môže čerpať?

Bratislava nemohla čerpať eurofondy ako ostatné obce či mestá, lebo na základe nejakej divnej štatistiky bola vyhlásená za bohatý región, hoci cesty tu boli neraz v horšom stave ako na vidieku a budovy taktiež boli v zlom stave. Toto sa ale mení, sú niektoré OP  kde aj Bratislava i celý kraj je oprávnený žiadateľ, je tu aj osobitný operačný program IROP a aj z niektorých výziev kraja bolo možné sa uchádzať o nenávratný finančný príspevok.

 



Autor: Petrzalcan | 08.06.2018 | zobrazené: 415 x |


Podobné články

• Ponúkam konkrétne riešenia pre Petržalčanov (04.11.2018)
• Kandiduje, aby zlepšila život seniorom (02.11.2018)
• Z FC Petržalka do komunálnej politiky (29.10.2018)
• Žena s bohatými skúsenosťami (25.10.2018)
• Martin chce bojovať s bariérami (19.10.2018)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno

ANKETA

Ste spokojní s výsledkami volieb?

Áno, maximálne
(37)

Viac menej áno
(21)

Viac nie ako áno
(22)

Nie, som sklamaný/á
(26)


spolu 106 hlasov
/