Čo si myslím o Domine a reakcii stavebníka

V časopise TREND sme sa dočítali, že - podľa konateľa investora a stavebníka stavby bytového domu DOMINO v Petržalke – sa mu krivdí, veď on predsa rieši problém bývania. A zlí sú podľa neho obyvatelia Jasovskej, že si dovolili požadovať niečo nehorázne – slušný výhľad z okna, rešpektovanie ich vlastníckych práv ako aj zákona ako takého a v prvom rade hygienické a zdravotné normy. Vraj na nič také nemajú nárok.

U úvode sa dočítame na prvý pohľad odborné právne stanovisko ohľadom územného a stavebného konania. Vraj investor v dobrej viere nadobudol stavebné povolenie. Už tu sa však ukazuje prvý háčik. Milín Kaňuščák priznáva, že si od prvej chvíle všimli a uvedomovali problematickosť vzájomného súladu záväzných podmienok v stavebnom povolení. Uvedomovali si ho a napriek tomu to riskli. Dúfali, že si to nikto nevšimne, alebo že im to prejde ako mnoho iným v tomto meste.

Pravda je však taká, že stavebné povolenie nenahrádza ani neaktualizuje územné rozhodnutie. Územné rozhodnutie obsahuje umiestnenie stavby – teda číslo parcely, umiestnenie v rámci parcely ako aj odstupy od okolitých stavieb a pozemkov. Stavebné povolenie už „iba“ architektonicky presne špecifikuje stavbu ako takú. Nie je preto pravda, že stavebným povolením sa „odobruje“ nesúlad s územným rozhodnutím. A keďže si tohto nesúladu bol stavebník od začiatku vedomý s tým, že nevie splniť všetky podmienky stavebného úradu, nemôže sa ani domáhať ochrany investície či iných výdavkov ako dobromyseľne nadobudnutých práv, lebo celkom zjavne išiel vedome a cielene do rizika porušením zákona. Iným slovom, že skúšal zámerne od začiatku nezákonnú stavbu.

Ako sa mal teda stavebník zachovať? Hneď ako si uvedomil vzájomný nesúlad niektorých podmienok mal sa obrátiť na stavebný úrad, že niektoré podmienky nie sú vo vzájomnom súlade a zároveň, že nie je dodržané územné rozhodnutie. Stavebný úrad by na takýto podnet zareagoval opravou rozhodnutia, či jeho podkladov. Stavebník to nespravil dúfajúc, že mu to prejde.

Stavebný úrad však celkom správne postupoval, že toto stavebné rozhodnutie zastavil a využil mimoriadny opravný prostriedok, ktorý sa využíva práve v takýchto prípadoch keď sa dodatočne zistia dôvody na prehodnotenie už vydaných rozhodnutí. Môžeme sa teraz hádať, či si to stavebný úrad nemal všimnúť skôr a či to nebolo úmyselné prižmúrenie očí. Faktom však je, že tento raz samospráva na občiansky protest zareagovala správne.

Nie vždy však petržalská samospráva postupovala takto ukážkovo: stavba polyfunkčného domu na Betliarskej, polyfunkčný dom BAJO, či aj stavba električky, voči ktorej podali Petržalčania žalobu na súd.

Členovia Petržalského okrášľovacieho spolku však spolu s občanmi dokázali dotiahnuť do konca ich požiadavky a záujmy: Jirko Rusnok v prípade areálu Matador, kde sa podarilo všetky oprávnené pripomienky obyvateľov dostať do územného plánu a dalšie rozhodovanie je tak v súlade aj s miestnymi ľudmi; Iveta Plšeková v prípade Petržalka city, kde sa podarilo pripomienky Petržalčanov pretaviť do záväzných podmienok pre územné a stavebné rozhodnutie prvú fázu Petržalka city; Marcel Slávik, ktorý je známy snahou o zachovanie prírodného rázu Chorvátskeho ramena a vybudovanie Petržalského Central parku.

Petržalčania však majú viac príležitostí ako ovplyvniť rozhodovanie o veciach verejných. Napríklad na jeseň pri komunálnych voľbách. Pamätajme si preto kto a čo presne urobil pre Petržalku a Petržalčanov.

 Autor: Marcel Slávik

Podobné články

Komentáre