Denník prvých dní Nežnej revolúcie

Dnešným štátnym sviatkom si pripomíname udalosti, ktoré odštartovali 17.novembra 1989 v Prahe. Neskôr tieto udalosti dostali názov Nežná revolúcia. V každom prípade išlo o udalosti, ktoré odštartovali  pád totalitného komunistického režimu. Ako svetlý príklad okolitým krajinám, významným spôsobom zviditeľnila vo svete Československo ako vysoko kultivovanú spoločnosť s uvedomelými občanmi, a s totalitnou vládou schopnou samoreflexie. Uskutočnil sa prevrat v demokratickú spoločnosť, ktorý nám mohol závidieť celý svet. 

17.november 1989:

V Prahe na Albertove zišli českí aj slovenskí študenti vysokých škôl pri oficiálnom pietnom akte pri príležitosti 50. výročia smrti Jana Opletala a zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom Stretnutie zorganizoval Socialistický zväz mládeže. O 16:00 bolo asi 15 000 účastníkov. Po skončení oficiálnej časti sa dav vydal do centra mesta,v súlade s plánmi iniciatívy STUHA vedenou Jiří Dienstbierom ml. a Šimonom Pánkom.  Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR.

Asi o 19.30 hod  za Národným divadlom na Národnej triede im špeciálne jednotky zahradili cestu. Boli uzavreté ulice Mikulandská a Voršilská a tým bol zablokovaný ústup smerom k Národnému divadlu. Približne 10 000 demonštrantov tak bolo uzatvorených medzi dvoma policajnými kordónmi. Demonštrácia pokračovala na mieste v pokojnej a nenásilnej podobe prevolávaním hesiel ako Máme holé ruce ale aj politických ako Jakeša do koša!

V tejto dobe bol ešte demonštrantom umožnený individuálny voľný odchod. Čelo sprievodu stálo voči mladým príslušníkom ZNB, ktorým podávali kvety a chceli s nimi diskutovať. Polícia medzitým uzatvorila aj všetky susedné ulice takže demonštranti boli úplne obkľúčení. Približne o 20:15 došlo ku zmene. Príslušníci ZNB a Oddielu osobitného určenia ministerstva vnútra  veľmi razantne zakročili. Rozháňanie študentov sa zmenilo na brutálnu bitku. Študentov bili obuškami, tak, že príslušníci vytvorili medzi sebou uličku, ktorou museli prejsť. Vybraných zatýkali.

Jeden zostal ležať na zemi. Ako sa ukázal neskôr bol to agent ŠtB Ludvík Zifčák alias študent Martin Šmíd[7], ktorý len odpadol. Príslušníci rýchlo odniesli jeho nehybné telo do sanitky. Drahomíra Dražská, vrátnička na internáte v Tróji, ktorá bola sama ľahko zranená, si to všimla a začala šíriť správu, ktorá sa neskôr ukázala ako fáma, o zabitom študentovi. Udalosť vyvolala medzinárodné rozhorčenie.

18. november 1989:

V divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny zásah, hlavne keď sa prostredníctvom rádia Slobodná Európa rozšírila správa o tom, že pri zásahu zomrel jeden študent. Petr Uhl, disident, ktorý bol zdrojom pre rádio vyhlásil správu za overenú, pretože sa ju dozvedel z viacerých nezávislých zdrojov. Až neskôr sa zistilo, že Dražská, ktorá v ten deň navštívila Uhlovu manželku si smrť vymyslela a potvrdilo sa, že agent Zifčák odpadol z psychického vypätia, jeho prevoz do nemocnice bol exkluzívny a jeho ďalší osud mal byť nevypátrateľný  avšak ani Štb pravdepodobne nepočítala s fámou o jeho smrti.

V Realistickom divadle v Prahe sa zišli herci a študenti. Vznikla výzva na týždenný a generálny štrajk 27. novembra. Cez víkend chodili ľudia zapaľovať sviečky v Prahe na Národnú triedu. Prebehlo viacero stretnutí aktivistov v bytoch v Bratislave, Pukanci a inde, na ktorých odzneli správy o zabití študenta počas demonštrácie v Prahe a diskusie ako na ne reagovať.

19. november 1989:

V Bratislave bola v Umeleckej besede založená Verejnosť proti násiliu. Jej hovorcami boli Milan Kňažko a Ján Budaj. Ďalšími známymi aktivistami boli Miroslav Cipár, Rudolf Sikora, Ľubomír Feldek, Fedor Gál, Milan Šimečka a iní.

O pár hodín neskôr v pražskom Činohernom klube bolo založené Občianske fórum (OF), s významným vplyvom predstaviteľov Charty 77. Hlavnou osobnosťou bol Václav Havel. Žiadali odstúpenie členov KSČ spojených s okupáciou (Gustáv Husák, Karel Hoffman, Miloš Jakeš, Jan Fojtík, Alojs Jindra) ako aj odstúpenie šéfa KSČ v Prahe Miroslava Štepána a ministra vnútra Františka Kincla zodpovedných za brutalitu voči študentom a prepustenie politických väzňov. OF vyhlásilo generálny štrajk na 27. novembra.

Študenti v Mlynskej doline pripravili protestné vyhlásenia a štrajk. V noci na všetkých poschodiach vylepili plagáty a výzvy.

Bratislavskí herci v divadlách Malá scéna a Astorka namiesto predstavení debatovali s návštevníkmi. Martin Huba na Malej scéne oznámil vstup hercov do štrajku.

Politici KSČ a oficiálne masmédiá zamlčovali brutálny zásah polície v Prahe. Televízia aj rozhlas dementovali smrť študenta. Predseda českej vlády František Pitra obvinil domáce kruhy zo zneužívania zhromaždenia a vyvolávania rozvratu.

Zástupcovia iniciatívy Most Michael Kocáb a Michal Horáček sa neoficiálne stretli s premiérom ČSSR Ladislavom Adamcom v jeho byte, po tom čo sa deň predtým náhodne stretli v divadle. Položili tým základy budúcej možnej komunikácie opozície s vládnou mocou.

20. november 1989:

Každý deň sa začali konať demonštrácie vo veľkých mestách. Bratislava, Praha, Brno, Žilina a postupne v ďalších a ďalších.. V ten deň prinieslo prvé tlačené necenzurované informácie oficiálne Svobodné slovo (noviny Československej strany socialistickej).

V aule Univerzity Komenského v Bratislave vzniká o 10. hod. prvý slovenský študentský štrajkový výbor. Na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa na nádvorí zhromaždili študenti a prebiehal zber podpisov za generálny štrajk. K štrajku sa pripájajú aj ďalšie divadlá (Martin, Zvolen, Trnava) a vysoké školy na Slovensku. V bratislavskej Umeleckej besede bol schválený program Verejnosti proti násiliu (VPN). Vo večerných hodinách bratislavskí študenti demonštrovali pred vtedajším Domom ROH (teraz Istropolis) na Trnavskom mýte.

Občania zhromaždení na Václavskom námestí žiadali zásadné reformy a protestovali proti zásahu na Národnej triede. Vysokoškoláci v Prahe začali týždenný protestný štrajk. Vo svojom vyhlásení vyjadrili zdesenie nad vnútropolitickou situáciou a žiadali nezneužívanie zhromažďovacieho práva a podporili generálny štrajk.

Federálna vláda aj obidve národné vlády vyslovujú súhlas s "opatreniami na obnovenie poriadku".

21. november 1989:

Demonštrácia a protestné pochody študentov sa uskutočnili v Košiciach, Banskej Bystrici, Trnave, Nitre, Zvolene a Martine.

Na niektorých školách začali študentské (okupačné) štrajky. Večer sa uskutočnili protestné zhromaždenia v Bratislave na Gottwaldovom (v súčasnosti Nám. slobody) a Hviezdoslavovom nám., kde sa verejnosti predstavilo VPN ako hnutie a bolo prečítané Feldekovo „Vyhlásenie radových komunistov".

V Prahe sa na demonštrácii na Václavskom nám., zorganizovanej OF, zúčastnilo 200 000 ľudí.

Predsedníctvo SNR na čele s predsedom Viliamom Šalgovičom zaujalo odmietavé stanovisko k udalostiam zo 17. novembra. Policajný zásah označili za primeraný. Miloš Jakeš v televízii vyzýval k ukončeniu štrajku.

22. november 1989:

Študenti a VPN zorganizovali na Námestí SNP v Bratislave prvú masovú demonštráciu  pred budovou televízie s ozvučením zapožičaným skupinou Tublatanka. Moderovali ju Milan Kňažko a Ján Budaj. Magda Vášáryová prečítala vyhlásenie hercov SND a organizátori prečítali pozdravný list Václava Havla a výzvu VPN k občanom.

Študenti v Košiciach zorganizovali pochod mestom, počas ktorého požadovali slobodu a demokraciu. Skončil sa na vtedajšom Námestí osloboditeľov, kde zapálili sviečky. V Trnave sa na vtedajšom Gottwaldovom (dnes Trojičnom) námestí konala prvá veľká demonštrácia. Študenti v Banskej Bystrici zorganizovali pochod mestom a veľkú demonštráciu na Námestí SNP.

Podobné články

Komentáre