Dnes je: pondelok 22.04.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Veľkonočný pondelok i Deň Zeme

Dnes je Svetový deň mokradí

Aj my v Petržalke máme mokrade a mali by sme chrániť pred všetkými ohrozeniami ako zmeny klímy, developeri, znečisťovanie odpadmi. O mokradiach dnes hovoríme preto, lebo 2. február patrí Svetovému dňu mokradí.

 

2. februára 1971 bol v iránskom meste Ramsar podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, známy tiež ako Ramsarský dohovor. História celosvetových osláv tohto dňa sa začala písať už od roku 1977, kedy vládne agentúry, inštitúcie, mimovládne organizácie a skupiny občanov uskutočnili rôzne aktivity zamerané na poukázanie hodnôt mokradí pre človeka.

 

Dohovor o mokradiach je jediný celosvetový dohovor zameraný na ochranu konkrétneho ekosystému, a to mokradí. Zabezpečuje ochranu existujúcich a obnovu degradovaných mokraďových ekosystémov a ich rozumné využívanie a tým sa podieľa na odvrátení úbytku týchto významných ekosystémov. Do zoznamu mokradí medzinárodného významu je v súčasnosti zapísaných 2 253 ramsarských lokalít s celkovou rozlohou 216 338 080 ha, čo je plocha o niečo väčšia ako Mexiko, v 169 zmluvných stranách dohovoru.

 

Zo Slovenska je do zoznamu zapísaných 14 ramsarských lokalít pokrývajúcich viac než 40 tisíc hektárov. Lokalita s najväčšou rozlohou (14 488 ha) je ramsarská lokalita Dunajské luhy a s najmenšou rozlohou (184 ha) je ramsarská lokalita Parížske močiare v okrese Nové Zámky. Do zoznamu sú zapísané aj podzemné jaskynné mokrade - Domica a Jaskyne Demänovskej doliny.

 

Frekvencia prírodných katastrof sa za 35 rokov celosvetovo viac ako zdvojnásobila. Agentúra OSN pre vodu (UN Water) odhaduje, že 90 % všetkých prírodných rizík súvisí s vodným režimom. Medzinárodná platforma pre klimatickú zmenu (IPCC) predpovedá stúpajúcu tendenciu extrémnych výkyvov počasia. Cena, ktorú platí ľudstvo je tragická: v období rokov 1996 - 2015 zahynulo v dôsledku prírodných katastrof 1,35 milióna ľudí. Vo finančnom vyjadrení katastrofy vyvolané počasím predstavujú škody medzi rokmi 1980 až 2014 okolo 3,3 biliónov dolárov.

 

 

V prípade správneho manažmentu môžu mokrade pomôcť obyvateľstvu pružnejšie reagovať na neodvratné prírodné katastrofy, lepšie zdolávať ich následky, prípadne sa vedieť na ne pripraviť a dokonca ich aj po katastrofe posilniť.

 

V prípade extrémnych klimatických udalostí dokáže zdravý mokraďový ekosystém zachytiť určité prívalové nárazy a zmierniť negatívny dopad na miestne obyvateľstvo. V roku 2004 v oblasti Hikkaduwe na Srí Lanke, kde sú koralové útesy predmetom ochrany morského parku, ničivé tsunami zasiahlo len 50 m do vnútrozemia. V neďalekej Peraliyi, kde je koralový ekosystém zdegradovaný ťažbou, škody zasiahli až do hĺbky 1,5 km.

Mokrade svojimi funkciami prirodzených vodných filtrov a zásobární živín môžu tiež urýchliť obnovu územia a pomôcť pri revitalizácii oblastí zasiahnutých prírodnými katastrofami. Potom ako bola v roku 1999 zasiahnutá cyklónom oblasť Odisha vo východnej Indii, ryžové polia, ktoré boli chránené mangrovovými porastami boli schopné obnoviť svoju produkciu rýchlejšie ako polia bez takejto nárazníkovej zóny.

 

PÄŤ TYPOV MOKRADÍ, KTORÉ POMÁHAJÚ ZVLÁDAŤ EXTÉMNÉ VÝKYVY POČASIA

1. Mangrovové porasty

Mangrovové lesy Bhitarkanika v Odishi, India Foto: Wikipedia  Mangrovníky sú na slanú vodu tolerantné kry a stromy rastúce v tropických pobrežných vodách. Každý kilometer mangrovového lesa redukuje búrkou spôsobený príboj o 50 cm a tiež zmierňuje dopad cyklónov, hurikánov a tsunami. Každý hektár mangrovových porastov a pobrežných močiarov má hodnotu do 15 161 dolárov ročne za služby spojené so znižovaním pohrôm.

 

 

2. Koralové útes

Foto: Wikipedia Koralové útesy sú pevné štruktúry nachádzajúce sa v plytkých tropických vodách, tvorené žijúcimi kolóniami drobných koralových polypov. Slúžia ako prirodzené bariéry a zmierňujú na pobreží dopad vlnobitia. Finančná hodnota tejto formy ochrany pred extrémnymi prírodnými udalosťami dosahuje až 33 556 dolárov za hektár ročne. Odhaduje sa, že v prípade investície jedného milióna dolárov ročne na obnovu Morského parku Folkstone na západnom pobreží Barbadosu, by sa ročné výdavky spojené s náhradou škôd spôsobených prírodnými katastrofami mohli znížiť o 20 miliónov dolárov.

 

3. Rieky a ich alúviá

Rieky a potoky časom tvoria meandre a široké záplavové oblasti s množstvom naplavenín. Ak sú tieto oblasti ponechané bezo zmeny, spolu so svojimi vnútrozemskými jazerami a močiarmi môžu pôsobiť ako obrovský rezervoár. Počas intenzívnych zrážok a náhlych záplav dokážu zadržať povodňovú vodu zo širokého okolia a redukovať tak škody poniže toku. Veľa riek najmä v blízkosti miest, žiaľ i na Slovensku, je regulovaných, čo eliminuje toto prírodné protipovodňové opatrenie.

 

4. Vnútrozemské delty

Vnútrozemskú deltu tvoria rieky, ktoré vtekajú do rozľahlých nížinných jazier bez toho, aby odtekali do oceánu. V extrémne suchých oblastiach sú tieto sezónne toky prirodzenou ochranou proti vysychaniu. Delta rieky Okawango v Botswane je pravdepodobne najznámejšou vnútrozemskou deltou, ktorá zaplavuje oblasť s veľkosťou Belgicka a počas období sucha poskytuje domov pre viac ako 200 000 veľkých cicavcov a 400 druhov vtákov. Malé foto: Jednou z najväčších vnútrozemských delt v strednej Európe je ramsarská lokalita Dunajské luhy

 

5. Rašeliniská

Sú to vodou nasýtené ekosystémy tvorené nahromadením odumretého organického materiálu v rôznom stupni rozkladu (rašeliny). Rašeliniská poznáme ako slatiny alebo vrchoviská. Rašeliniská pokrývajú len 3 % zemského povrchu. Kľúčový faktom je, že tieto ekosystémy obsahujú dva krát viac uhlíka ako všetky svetové lesy a teda zohrávajú významnú úlohu v zmierňovaní niektorých dopadov klimatickej zmeny na našu planétu. Popis foto: Rašelinisko Rudné, ramsarká lokalita Mokrade Oravskej koltiny,

 

Od roku 1900 zmizlo z našej planéty až 64 % mokradí. Regulácia riečnych korýt môže spôsobiť silnejšie povodne. Odstraňovanie mangrovových porastov a ťažba koralových útesov môže vystaviť pobrežia búrkovým prívalom. Vypaľovanie alebo odvodňovanie rašelinísk spôsobuje veľké straty nahromadeného CO2.

 

 

Ako sa o mokrade starať?

Kompetentné inštitúcie by mali mokrade zahrnúť do strategického plánu boja proti katastrofám, zabezpečiť ochranu mokradí v územiach náchylných na záplavy a búrky tým, že ich vyhlásia za chránené územia a obnoviť degradované (zničené) mokrade. Spolupracovať s miestnymi subjektmi s cieľom podporiť trvalo udržateľný rybolov, poľnohospodárstvo a cestovný ruch.

 

Ako sa môže o mokrade starať verejnosť, či jednotlivci?

Spomínané skupiny môžu zorganizovať alebo sa zapojiť do čistenia miestnej mokrade od odpadkov, prípadne sa podieľať na obnove mokradí napr. pri kosení a odstraňovaní krovín, ktoré organizuje aj Štátna ochrana prírody SR. Môžu sa stať dobrovoľným ambasádorom pre mokrade a podieľať sa tak priamo na obhajovaní týchto ekosystémov. Určite každý z nás môže používať netoxické produkty, ktoré neznečisťujú mokrade a neplytvať vodou.



Autor: Petrzalcan | 02.02.2019 | zobrazené: 233 x |


Podobné články

• Požiar Notre Dame ľudí zjednotí no obnova nebude jednoduchá (17.04.2019)
• Sad Janka Kráľa, výstavba na Topoľčianskej i rozvojová os Petržalky boli témami zastupiteľstva (26.03.2019)
• Pozvánka na petržalské miestne zastupiteľstvo (24.03.2019)
• Prezidentské voľby v Petržalke budú zmenené (12.03.2019)
• Na Slovensku sa predstavia najlepší hokejisti sveta (06.02.2019)

Komentáre