Dnes je: nedeľa 05.04.2020 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Kvetná nedeľa

Dnes sa dožíva 84 rokov Anton Srholec.

Významná osobnosť, človek s veľkým srdcom a veľký bojovník za slobodu a demokraciu.

 

Narodil sa 12.júna 1929 v Skalici ako jedno zo siedmych detí.

Po štúdiu na gymnáziu už roku 1946  vstúpil do saleziánskej spoločnosti s cieľom venovať sa výchove chudobnej mládeže. Ale v roku 1950 komunistický rozpustil všetky rehole.

V roku 1951 sa pokúsil (ako mnoho iných mladých ľudí) ilegálne prekročiť hranice, aby v cudzine mohol dosiahnuť svoj cieľ. V úteku mu zabránila rozvodnená rieka Morava. Bol v skupine asi 20 podobne obžalovaných bohoslovcov  a kňazov.  Anton Srholec dostal  12 rokov. Vo väzení strávil 10 rokov, prevažnú časť z toho v uránových baniach v Jáchymove.

 

Pobyt v tomto pracovnom tábore opísal vo svojej knihe Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov. Z väzenia ho prepustili s posudkom: „Schopný vykonávať akúkoľvek manuálnu prácu.“

 

Po návrate z väzenia bol ešte 10 rokov robotníkom, pracoval na stavbách, v továrni na výrobu betónových prefabrikátov a pri vysokých peciach v Ostravských oceliarňach. Vo väzení, aj ako robotník stále študoval. Predovšetkým teológiu. V Ostrave mu bolo umožnené študovať aj cudzie jazyky, urobil si tam aj štátne skúšky z jazyka anglického a nemeckého. Po dva roky sa hlásil do kňazského seminára v Bratislave, ale nedali mu ani len odpoveď.

 

V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska, no ostal až rok, aby dokončil teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne. Za kňaza ho vysvätil, spolu s niekoľkými mladými mužmi z rôznych iných národov, pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970 v Ríme.

 

Je pozoruhodné, že v dobe, keď desaťtisíce ľudí z Česko-Slovenska emigrovali, Anton Srholec, i pri jeho znalostiach cudzích jazykov, čo by mu uľahčilo pobyt v emigrácii, sa vrátil domov v presvedčení, že tu môže byť osožnejší.

 

Po návrate, síce už ako kňaz, nemohol pôsobiť v duchovnej službe. Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave, kde mu neskôr tamojší dekan (kanonik Ladislav Mogyorossi) vybavil od štátnej správy povolenie vypomáhať i v kňazských prácach v tamojšom kostole. Srholec kládol hlavný dôraz na vystúpenia v kázňach, osobitne na kultúru slova, a zameriaval sa hlavne na počúvajúcu mládež. V tej dobe oslovil tisíce mladých ľudí. Blumentál sa stal oázou v normalizujúcej sa Bratislave. Štátna bezpečnosť, ktorá ho neustále sledovala, nemohla dovoliť toto ovplyvňovanie mládeže, preto mu zástupcovia štátnej moci odobrali súhlas pre Bratislavu, a biskup ho s ich vedomím poslal za správcu farnosti do Perneka. Jedného večera roku 1975 niekto zaklopal na farské dvere v Perneku s prosbou, že chce dať tajne pokrstiť dieťa. Po otvorení neznámi muži Srholca napadli, zbili, a od vážnejších zranení ho zachránili iba susedia. Nakoľko napriek tomu do Perneka chodilo veľa veriacich priateľov, po troch rokoch ho preložili do Veľkého Zálužia a nakoniec, doslova za trest, do Záhorskej Vsi.

 

 V roku 1985 mu odobrali štátny súhlas na celkové účinkovanie v duchovnej správe s uvedením dôvodov, že jeho činnosť sa nezhoduje s predstavami Úradu pre veci cirkevné. Bol vyšetrovaný pre svoju aktívnu účasť na slávnostiach na Velehrade, kde na púti 7. júla 1985 zorganizoval mládežnícky program. Stal sa opäť robotníkom. Posledné štyri roky pred dôchodkom pracoval ako robotník v sklade, najprv v Ružinovskej nemocnici v Bratislave a potom v Doprastave.

 

V roku 1989 odišiel do starobného dôchodku. Ako dôchodca je činný v Slovenskom Helsinskom výbore pre práva menšín v slovenskej sekcii Spoločnosti pre vedu a umenie, bol členom rady Konta nádeje, je činný v Konfederácii politických väzňov a v iných spoločenských a sociálnych organizáciách. Je tiež členom Medzinárodného ekumenického združenia (IEF), Teologického fóra, kde sa stretáva s podobne zmýšľajúcimi teológmi na slovenskej úrovni. Podporuje pokrok teologického výskumu ako príspevok k obrode slovenského národa a duchovnej obnove, čím sa snaží prispieť k uskutočneniu zásad Druhého vatikánskeho koncilu na Slovensku. Nakoľko ovláda nemecký jazyk, zúčastňuje sa teologických seminárov v Nemecku, kde má veľa vzácnych priateľov (napr. biskup Kamphaus z Limburgu, nebohý teológ Karl Rahner, rakúska veľvyslankyňa Gabriele Matznerová Holzerová) a delí sa s nimi o svoje skúsenosti so životom podľa viery v skromnejších podmienkach svojej malej krajiny.

 

Od roku 1992 sa venuje bezdomovcom, pre ktorých zriadil domov v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice, za ktorý vzal na seba zodpovednosť. V domove zvanom RESOTY je ubytovaných 60 bezdomovcov a 40 ich dochádza ambulantne. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov. K Srholcovi sa stále hlásia i tí, ktorí sú na okraji v spoločnosti, v cirkvi, alebo inakšie postihnutí občania.

 

Popri sociálnej činnosti venuje sa publicistike. Prispieva do rôznych periodík, venuje sa prednáškovej a poradenskej činnosti pri sociálnych projektoch, hlavne, čo sa týka bezdomovcov. Je nositeľom významných ocenení a cien.

 

 

 



Autor: Petrzalcan | 12.06.2013 | zobrazené: 3685 x |


Podobné články

• Nešťastná udalosť v Petržalke (30.03.2020)
• Otvoria sa nové obchody (28.03.2020)
• Kúsok Japonska v Petržalke (27.03.2020)
• Nové opatrenia vlády (24.03.2020)
• Na trhu už nenakúpite (17.03.2020)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Detský svet Central park Petržalka

ANKETA

Dodržiavate karanténne opatrenia?

Áno, samozrejme, som doma
(22)

Áno, samozrejme, ale musím chodiť aj do práce
(10)

Nie, nedodržiavam
(14)


spolu 46 hlasov
/