Dnes si pripomíname najväčšiu ľadovú povodeň z roku 1850

O výskyte povodní na Dunaji v stredoveku existuje viacero dôkazov ako značky na budovách a zápisy v kronikách miest. V okolí rakúskych miest Linz a Krems sa zachovali pamiatky na veľkú povodeň v roku 1012. Ďalej sú známe veľké povodne z rokov 1210, 1342, 1402, 1466 a 1499, ktorých parametre sa môžu blížiť k povodniam v rokoch 1899 a 1954. Najväčšia povodeň počas ostatných viac ako 500 rokov bola povodeň v auguste 1501. Ďalšie veľké podvodne, ktoré sa vyskytli v júli 1670, júni 1682 a v novembri 1787, sú veľkosťou porovnateľné s povodňami v nedávnej minulosti, ktoré boli v rokoch 1899, 1954 a 2002 (Pekárová et al. 2011; Kolektív 2011a).

Prvá doložená zmienka o zamrznutí rieky Dunaj pochádza zo zimy rokov 1383/1384. Kráľ Matej vtedy podnikol ťaženie do Viedne a v dôsledku tuhých mrazov zomrelo mnoho vojakov, ako armáda postupovala po dunajskom ľade.

Prvá zmienka o ľadovej povodni na Dunaji v oblasti Prešporka sa spomína v 15. storočí, v roku 1408. Od roku 1455 sa zaviedol zvyk, že toho, kto prvý prešiel s vozom cez zamrznutý Dunaj na druhú stranu, mestská rada pohostila a dala mu aj peňažnú odmenu. Na to sa cez Dunaj prešla celá mestská rada na čele s richtárom, čo sa nazývalo "Eiswegmachen" - robenie ľadovej cesty. Nasledovala hostina, na ktorej boli prítomní aj poprední občania mesta. Roku 1626 sa furman s povozom aj s koňmi prepadli pod ľad, takže Ferdinand II. túto slávnosť zakázal.

V januári 1809 bola v Bratislave dovtedy najhoršia známa ľadová povodeň. Zuckermandel, Vydrica, Hlavné a Primaciálne námestie boli úplne pod vodou. Najviac vtedy utrpela dnešná Petržalka, ktorá mala asi 500 obyvateľov. Až 127 domov tu bolo zrovnaných so zemou, zostalo len päť murovaných, ktoré boli značne poškodené. Preto sa táto povodeň pokladá za medzník v urbanizme Petržalky. Ľudia sa počas nej šplhali na stromy, niekoľkí sa vyštverali aj na stĺp sv. trojice. Do 40. rokov 20. storočia existovali v meste tri tabule označujúce túto udalosť - pri vstupe na Hlavné námestie, na Starej radnici a tretia na Lodnej ulici. Podľa poslednej uvedenej tabule voda na tejto ulici siahala až do výšky okien. Pri tejto povodni prekročila výška hladiny vody až o 210 centimetrov najvyššiu letnú povodeň z roku 1899.

Počas ľadovej povodne z roku 1813 boli domy na Laurinskej ulici a pri Rybárskej bráne prístupné iba loďkami. Keď 27. januára prevalila voda ľadovú hradbu nad Prešporkom a nemohla odtekať, vyliala sa na mesto. Medzi obyvateľmi sa však našli odvážlivci, ktorí s nasadením vlastného života urobili prietrž v nižšej hradbe pod mestom, čím nastal odtok.

Ľadové povodne ohrozovali aj Bratislavu aj v rokoch 1838 a 1847. Nespôsobili však veľké škody. To sa ale nedá povedať o povodni, ktorá 5. februára 1850 zaplavila časť mesta a zahynulo šesť ľudí (Kolektív 2011b). Jedna zo zachovaných povodňových značiek na rohu Laurinskej a Uršulínskej ulice v historickom jadre mesta sa nachádza 182 cm nad úrovňou chodníka, čo znamená 1123 cm na vodočte Bratislava (pre porovnanie je to o 132 cm viac ako pri kulminácii povodne v auguste 2002, SVP 2007).

Povodeň spôsobilo zamrznutie Dunaja a následné nazhromaždenie plávajúcich ľadových krýh, ktoré zahatali koryto tak, že voda nemohla pretekať a vyliala sa na oba brehy.

Zaliate boli všetky nižšie položené ulice a námestia vnútorného mesta (myslí sa tým časť Starého Mesta pôvodne obkolesená stredovekými hradbami), Zuckermandl, Blumental, Audorf (Starý Háj), jednoducho celé okolie mesta.  V dedine Engerau, dnešnej Petržalke, stála voda tak vysoko, že bolo vidno len strechy zaplavených domov.

Originálne bolo oznamovanie stúpania vody za tejto povodne. Z bratislavského hradu salvami oznamovali blížiace sa nebezpečenstvo a ďalej zakaždým, keď voda stúpla o 3 cóle (t. j. o 675 mm), vystrelili raz z kanóna. Ľady drúzgali okná, dvere, obyvatelia sa zachraňovali na strechách. Na podhradí sa kopili veľké ľadové kryhy. V oblasti Rybárskej brány voda stúpala na 5 stôp. Z bratislavskej strany bolo vidieť naširoko rozvodnený Dunaj; z jeho rozliatych vôd vyčnieval iba kostol a strechy domov v Engerau. Škody spôsobené touto povodňou boli odhadnuté na 39 000 vtedajších korún (Hronec 1969).

Povodeň roku 1850 dnes pripomínajú nápisy na niektorých objektoch v Starom Meste. Najvýraznejší je nápis s čiarou určujúcou vtedy výšku hladiny Dunaja na rohu Primaciálneho paláca zo strany Uršulínskej ulice. Tiež  na dome na rohu  Uršulínskej a Laurinskej ulice (Laurinská č. 9), je do omietky zapustená tabuľka, poukazujúca na výšku hladiny 5. februára 1850.

Ďalšie tabuľky sú na sokli veže Starej radnice ( dnes veľmi zvetraná) a kedysi bola aj na nároží Hlavného námestia a Rybárskej brány pri cukrárni Mayer. Tabuliek bolo určite viac, no pri búraní historických domov sa stratili.

Zdroj: Enviro-edu

Foto: Povodňová značka na dome na rohu Laurinskej a Uršulínskej ulice v centre Bratislavy ukazuje výšku povodne v r. 1850  (Foto: J. Ružičková, 2011)

Podobné články

Komentáre