Dnes si pripomíname zvolenie Mateja Korvína na uhorského kráľa

Matej Korvín pochádzal z rodu Huňadyovcov a jeho otec Ján Huňady bol najbohatším veľmožom v Uhorsku. Narodil sa roku 1443 v Koložvári. Keď sa kráľ Ladislav V. Pohrobok odobral v roku 1457 do Viedne, vzal Mateja so sebou a keď sa neskôr presunul do Prahy, dal ho do opatery Jurajovi Poděbradskému, ktorý ho napokon zasnúbil so svojou dcérou Katarínou.

Matej tu bol vlastne ako zajatec a len vďaka Jurajovej priazni mal vytvorené znesiteľné prostredie a dostával vzdelanie. Jeho voľba za uhorského kráľa sa konala ešte v jeho neprítomnosti. Na uhorský trón nastúpil po takmer dvadsať rokov trvajúcej anarchii a zápasoch o uhorský trón dňa 24.1.1458.

Za jeho vlády došlo k ekonomickému a kultúrnemu rozkvetu krajiny. Bojoval s Jiřím z Poděbrad a Fridrichom III., dobyl Sliezsko, Lužicu a Moravu a dal sa tam korunovať za českého kráľa (ako protikráľ). Dobyl aj Dolné Rakúsko a svojím sídlom urobil Viedeň. V roku 1465 založil v Bratislave Universitas Istropolitana a v roku 1480 aj univerzitu v Pešti.

Vlastná myšlienka potreby domácej vysokej školy vznikla v dvorských kruhoch kráľa Mateja. Ukázalo sa, že pri budovaní pevnej centralizovanej monarchie treba veľa vzdelaných pracovníkov do štátneho aparátu, na mnohé úseky hospodárskeho a spoločenského, ale aj kultúrneho života. Univerzita mala všetky štyri fakulty: artistickú ( filozofickú ), teologickú, lekársku a právnickú. Prvé tri sa budovali podľa vzoru univerzity v Paríži, právnická podľa vzoru bolognskej univerzity. Začas bol na univerzite profesorom aj slávny astronóm tejto doby – Johannes Muller – Regiomontanus. Žiaľ, Academia Istropolitana po tom, čo jej patrón kancelár a ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz padol do nemilosti kráľa, tiež upadla a čoskoro zanikla. V tomto období vrcholí aj gotické umenie. Bol dostavaný klenot slovenskej gotickej architektúry dóm sv. Alžbety v Košiciach a desiatky iných cirkevných i svetských stavieb. Táto doba zrodila aj veľkú výraznú umeleckú osobnosť sochára majstra Pavla z Levoče.
Ešte jedna mimoriadne závažná udalosť sa stala v živote slovenskej národnosti: čeština sa začala používať ako literárny jazyk. Pôsobilo tu viac činiteľov: slovenskí študenti na pražskej univerzite, ,,spanilé jízdy“ na Slovensko, no najmä hospodárske a kultúrne styky kráľa Mateja s Moravou.

Matej Korvín za svoju prvoradú úlohu považoval likvidáciu bratríckych skupín na Slovensku. V máji 1458 pri Blatnom Potoku porazili kráľovské vojská bratríkov. Posledný bratrícky tábor zničili v roku 1467 pri Veľkých Kostoľanoch. Vodcu bratríkov Švehlu a ďalších kapitánov dal popraviť. Radových vojakov prijal do svojho „čierneho vojska“ ako žoldnierov. Vojsko tvorili bývalí Jiskrovi a bratrícki bojovníci, približne 20 000 až 30 000 mužov. Po likvidácii vnútorného nepriateľa a dobytí Nitry v 1472 roku,  podnikol tri výpravy proti Osmanskej ríši, v ktorých dosiahol iba čiastočné úspechy. K rozvoju vzdelanosti počas jeho vlády výrazne prispela jeho manželka Beatrix Aragónska, dcéra neapolského kráľa. Manželia boli veľmi vzdelaní a vzdelanosť aj podporovali. Do krajiny pozývali zahraničných, najmä talianskych umelcov, staviteľov a učencov. Matej sa usiloval zabezpečiť si potomstvo a tak s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpack mal nemanželského syna Jána Korvína.

Do uhorského kráľovstva za vlády Mateja Korvína prenikali myšlienky humanizmu a renesancie. Z domácich učencov bol známy Vavrinec Koch z Krompách. Vybudovali slávnu knižnicu Bibliotéku Corvinianu (preklady antických diel), ktorá bola postavená v renesančnom slohu v Budíne.

Matej zomrel 6. apríla 1490 vo Viedni. Príčinou smrti bolo rozčúlenie, keď mu služobníctvo donieslo neumyté figy. Dostal mozgovú mŕtvicu a o dva dni jej podľahol. Po jeho smrti bol za kráľa zvolený Vladislav II. Jagelovský, ktorý bol od roku 1471 českým kráľom. Vladislav bol zvolený uhorskými stavmi, ktoré nerešpektovali Matejovu vôľu, aby sa kráľom stal jeho nemanželský syn Ján Korvín. Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamätiach a povestiach ako dobrý kráľ.

O Matejovi Korvínovi sa traduje niekoľko zaujímavých informácií, vieme, že sa o ňom zmieňuje vo svojom slávnom diele Detvan  štúrovský básnik Andrej Sládkovič a traduje sa, že Matej Korvín zastrelil posledného zubra žijúceho vo voľnej prírode na Slovensku.

Jiří z Poděbrad získal M.Korvína pre veľkolepú myšlienku, vytvoriť zväz európskych národov – medzinárodnú organizáciu. Bola to prvá veľká myšlienka o veľkom sne: mierovej a spojenej Európe, ktorá sa zrealizovala až o ďalších 500 rokov. Vo svojej dobe neuspela kvôli silnému odporu pápeža, ktorý sa právom obával o svoj vplyv (organizácia mala byť postavená na svetskom princípe).

Podobné články

Komentáre