Druhá svetová vojna bola najväčším a najrozsiahlejším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva. Stála životy miliónov ľudí. Udalostí, ktoré zapríčinili vypuknutie 2.svetovej vojny bolo viacero. Situácia v Európe po podpísaní Versailleských zmlúv po prvej svetovej vojne (1919-1920) a Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov, ktorá oslabila všetky štáty, sa podpísali pod príčinu jej vzniku. Nemecko sa cítilo byť zmluvami neprimerane potrestané za prvú svetovú vojnu a bolo oslabené hospodárskou krízou, čo umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.
Za začiatok druhej svetovej vojny sa považuje 1. september 1939, keď Nemci napadli Poľsko. V Európe sa vojna skončila kapituláciou Nemecka 8. mája 1945, celkom sa však skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonska.
Po víťazstvách fašistických vojsk v prvých rokoch vojny došlo k obratu v prospech spojencov, na čele ktorých stáli veľmoci - ZSSR, Veľká Británia a USA, v rokoch 1942 a 1943. V januári 1942 sovietske vojská odrazili nápor fašistov v bitke o Moskvu a o rok neskôr, vo februári 1943, v bitke o Stalingrad. Odvtedy sovietska armáda viedla útočné operácie po celej dĺžke východného frontu a vytláčala Nemcov na západ.
Keď 7. decembra 1941 japonské letectvo napadlo námornú základňu USA v Pearl Harbore na Havajských ostrovoch, spôsobilo to vstup USA do druhej svetovej vojny. Západné spojenecké veľmoci začali obmedzovať rozpínavosť fašistickej moci a teroru predovšetkým zastavením nemeckého ťaženia v severnej Afrike (1942-1943), dobytím Sicílie (1943) a po úspešnom vylodení v Normandii (1944) vytvorením západného frontu.
Blížiaci sa koniec vojny vyžadoval od spojencov koordináciu záverečných operácií i riešenie povojnových problémov. Na konferencii Veľkej trojky (ZSSR, Anglicko, USA) v Jalte na Kryme vo februári 1945 presne dohodli línie postupu spojeneckých vojsk v Európe i otázky povojnového usporiadania sveta. Sovietsky zväz si zabezpečil sféry vplyvu v juhovýchodnej a strednej Európe. Rozhodlo sa o povojnovom rozdelení Nemecka do okupačných pásiem.
V apríli 1945 tlačili vojská Červenej armády z východu a súčasne západní spojenci útočili na nemecké vojská na západnom fronte, oslobodzovali západné krajiny Európy. V polovici apríla 1945 začala Červená armáda útok na Berlín a po ťažkých pouličných bojoch ho 2. mája dobyla. Niekoľko hodín predtým spáchal Hitler vo svojom hlavnom stane v Berlíne samovraždu. Nemecké vojská podpísali kapituláciu 7. mája 1945 v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Reims a 8. mája 1945 v Berlíne na území obsadenom Červenou armádou.
Na druhý deň - 9. mája 1945 - posledné zvyšky nemeckých vojsk v Prahe padli, keď českým povstalcom prišli na pomoc sovietske vojská. Lokálny odpor kládli zvyšky fašistických vojsk aj v iných častiach Európy. Najkrvavejšia vojna v dejinách Európy sa oficiálne, ale nie celkom skončila. Jej úplný koniec nastal až po tom, ako po ďalších bojoch na Ďalekom východe a v Tichomorí USA zhodili na dve japonské mestá, Hirošimu a Nagasaki, atómové bomby a Japonsko podpísalo 2. septembra 1945 kapituláciu.
Časť Európy, ktorú oslobodili západní spojenci, si Deň víťazstva od začiatku pripomína 8. mája a vo východnom bloku na čele so ZSSR ho oslavovali až v súvislosti s oslobodením Prahy 9. mája. Po roku 1989 na Slovensku a v Čechách, ale aj vo viacerých východoeurópskych krajinách, až na Rusko, presunuli oslavy Dňa víťazstva tiež na 8. mája.
Na druhej svetovej vojne sa zúčastnilo 61 štátov a zasiahla všetky kontinenty s výnimkou Antarktídy a Južnej Ameriky. Priamo sa však bojovalo hlavne v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a juhovýchodnej Ázii. Vojenské operácie zasiahli územie 40 štátov. V armádach bojujúcich krajín slúžilo dovedna 110 miliónov ľudí. Suma celkových výdavkov na vojnu predstavovala štyri trilióny amerických dolárov.
Následky vojny boli alarmujúce. Celkový počet obetí sa odhaduje v rozmedzí od 50 do 62 miliónov, čo boli 2,5% vtedajšej svetovej populácie. 37 miliónov z nich tvorili civilisti, zvyšnú časť padlí vojaci. Celkovo najväčšie škody utrpel Sovietsky zväz, ktorý stratil najmenej 26 miliónov občanov, a dovedna prišla krajina o viac než 13% obyvateľstva. Vyše 100 miest a 70.000 dedín bolo zrovnaných so zemou alebo veľmi ťažko poškodených či vypálených.
Materiálne škody predstavovali 2600 miliárd rubľov. V percentuálnom prepočte ľudských strát dopadlo horšie ako ZSSR len Poľsko, ktoré stratilo 5,6 milióna obyvateľov, čo predstavovalo viac než 16% obyvateľov krajiny. Nemecko ako jeden z hlavných agresorov prišlo asi o 7,5 milióna občanov, tri štvrtiny z nich boli vojaci. Veľa Nemcov však prišlo o život pri následných deportáciách z krajín východnej a strednej Európy. Asi milión zahynul neskôr v sovietskom zajatí. Japonsko stratilo 2,6 milióna obyvateľov.
Zdroj:TASR