Dnes je: piatok 21.02.2020 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň materinského jazyka

Duch Vianoc

Iz 7,14: „Preto vám Pán sám dá znamenie: Ajhľa panna počne a porodí syna a dá mu meno Immanuel.“ Amen.

 

Napriek tomu, že si toho veľa v našom živote nezaslúžime, tak máme aj dostávame. Že čo? No predsa lásku, radosť, pokoj, dobrotu, nežnosť, vernosť... . Hoci by bolo spravodlivé, aby sme nedostali, ujde sa s tých dobrých vecí aj nám a dostaneme to, čo nám urobí radosť a poteší nás. V tieto dni sme naklonení tomu, aby sme boli tolerantní a veľkorysí a prehliadali nedostatky pri tom, koho milujeme a na kom nám záleží. Naše srdce sa chce radovať a tešiť a preto nie je ako to býva bežne počas roka, najprv spravodlivé a tvrdé, ale teraz najprv láskavé a prajné a odpúšťajúce, také, ktoré prehliada nedostatky.

Chceme vidieť úsmev a počuť básničky a pesničky od našich detí a spájame tieto sviatky s najmenšími, teda deťmi vôbec, akosi samozrejme. Dokonca v tento čas si nájdeme cestu aj dom kostola, čo sa nám počas roka tak často väčšine nestáva. Z môjho pohľadu by bolo fajn, ak by to bolo tak, ako spieva Lojzo, že každý deň budú vraj Vianoce. Takto sa mi v cirkvi páči najviac, keď je kostol plný ľudí. Neviem nakoľko je to zvyk alebo kolorit týchto dní alebo folklór, či tradícia alebo čo to je, ale faktom je, že inokedy v roku sa takto nestretneme.

Tušiť za tým niečo smutné, ale aj nádejné a krásne. Smutné to, že nám inokedy Boh až tak veľmi nechýba, hoci bez Neho by nebolo týchto dní a nemali by sme ten kúsok neba, ktorý na Vianoce spadne vždy dole na zem a urobí nám tieto dni krásnymi. Bez Neho by nebolo lásky, ktorá sa obetuje a slúži druhým a tí, ktorí čakajú na slávnostnú tabuľu, by sa nedočkali. Čakať by sme totiž mohli všetci a spoliehať sa, že to urobí niekto iný. Ale keď nám niekto sviatky pripraví, je to preto, lebo mu na niečom záleží a chce urobiť druhému radosť, aby sa cítil dobre.

Nádejné a krásne je to, že aj po dvoch tisíckach rokov, ako sa to stalo nás to vždy znova nakopne a ideme aspoň tieto dni v ústrety druhým s lásku. Prečo je tomu tak prezrádza Božie slovo, ktorým je uvedených týchto pár slov. Keď evanjelista Matúš cituje tieto slová proroka Izaiáša, vyrieknuté niekoľko storočí pred tým, ako sa to stalo, dodáva, že to znamená: Boh s nami.

Prišiel k nám Ten, ktorého oddávna ľudia čakali a za ktorého, prosili. Prišiel Ten, ktorý odpúšťa a preto sme ochotní tak robiť aj my. Prišiel ten, kto dáva lásku a pokoj a preto to robíme aj my. Prišiel ten, kto je veľkorysý a dobroprajný a ochotní sa obetovať pre človeka a tak to robíme aj my. Niekto, kto zachráni a pomôže nedokonalému človeku v jeho obmedzenosti. Prišlo dieťa, ktoré je symbolom nového života a ten nový život vítame, lebo ho chceme aj my. Možno aj nevedome, ale chceme. Poviem, bytostne potrebujeme. Potrebujeme, aby bo On s nami. Immanuel, Boh s nami.

Prišiel, aby bol s nami a mal s nami vzťah. Lebo živý Boh chce vzťah a spoločenstvo s človekom. Ježiš, tvorca života chce mať s nami vzťah. Od počiatku to tak bolo. To nie je terajší výmysel či móda. Keď povolal Abraháma, urobil s ním dohodu, zmluvu, že On mu bude Bohom a Abrahám, Jeho ľudom. Keď Ježiš ide k nám dole na zem, je to preto, že chce novú dôveru a lásku, pokoj a vernosť a radosť. Prichádza, aby dal každému možnosť tento vzťah znova a znova vytvárať.

Boh s nami, Immanuel hovorí, že Mu na tebe aj mne záleží. Si každý jeden pre Neho dôležitý a pre tento svet potrebný. Nie je Mu jedno, ako to tu na svete vyzerá, ale chce aby Vianoce, ten čas lásky a pokoja, návratov a prejavov štedrosti, mohli byť s nami každý deň. Tu naozaj nejde tie dva-tri dni v roku, ale celý život, ktorému Ježiš chce dať pečať a smerovanie. Tu ide o život a ten bez Neho často nezvládame. On chce niečo so všetkým, čo je tu na zemi. Chce zlé zmeniť na dobré. Dajme si to! Nebráňme sa tomu! Keď je s nami Immanuel, pokušiteľ odchádza. Tam, kde Ježiš prichádza alebo ako poznáme z evanjelií prišiel, tam sa život stáva večným napriek všetkej pozemskej nedokonalosti.

Vianoce to dokazujú. Čože je nato že sme hriešni? Ak milujeme a sme milovaní Vianoce budú aj tak krásne a milé. Že nebudú biele? No a! Kedy boli tu v Blave biele? Na tom nezáleží. Záleží na tom, aby bol s nami Boh. Také vám ich všetkým prajem. On s nami je to, čo všetci potrebujeme, čo potrebuje moja rodina, toto mesto i tento svet. Amen.

 

Mgr.Ján Kolesár, ev.a.v.farár



Autor: Petrzalcan | 24.12.2019 | zobrazené: 347 x |


Podobné články

• Koniec Magio pláže pri Dunaji (13.02.2020)
• Sú ešte Petržalčania Petržlenmi? (04.02.2020)
• Čo hovoria miestni poslanci na výstavbu nájomných bytov v Petržalke? (03.02.2020)
• Hrčka diktátorom? (29.01.2020)
• O jednom rytierovi – Rytierovi oblohy z Prešporka (23.01.2020)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Petržalské bunkre

ANKETA

Súhlasíte so stavaním bytov v lokalite Šustekova, Sosnova a Viedenská cesta?

Nie, ani jedna lokalita nie je dobrá
(39)

Nesúhlasím s lokalitami Šustekova a Sosnova
(36)

Súhlasím s výstavbou v týchto lokalitách
(28)


spolu 103 hlasov
/