Evakuovali 11 tisíc ľudí

15. júla 1954 v Bratislave dosiahol Dunaj výšku 984 centimetrov. Voda zaplavila rozsiahle územia. 11 000 ľudí museli evakuovať. Z porovnania historických dokumentov vyplýva, že išlo o jednu z najväčších povodní na Dunaji.

Na začiatku leta roku 1954 zasiahlo hornú časť povodia Dunaja niekoľko vĺn výdatných a dlhotrvajúcich zrážok, ktoré vytvorili extrémne veľkú povodňovú vlnu.

V stanici Bratislava povodňová vlna kulminovala 15. júla 1954 prietokom 10 401 metrov kubických za sekundu, čo ju zaraďuje na 2. miesto medzi povodňami na Dunaji, ktoré boli zaznamenané od začiatku pravidelných hydrologických pozorovaní.

V dôsledku priesakov cez ochranné hrádze a ich podložie vznikla na slovenskej strane Dunaja nebezpečná situácia najmä na úseku medzi obcami Bodíky a Medveďov. Vďaka nasadeniu armády na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác sa deštrukcii hrádzí podarilo zabrániť. Dunajské ochranné hrádze sa však pretrhli na maďarskej strane, kde voda zaplavila 40.000 ha územia a spôsobila mimoriadne veľké povodňové škody. Na Slovensku spôsobila dunajská povodeň v roku 1954 škody najmä poľnohospodárom, pretože hladina podzemnej vody na mnohých miestach vystúpila až nad povrch terénu. Voda zaplavila približne 10 tisíc ha poľnohospodárskej pôdy, čím zničila časť úrody.

Výskyt povodňových situácií na území Slovenska má "dlhú a pomerne bohatú" históriu. Relatívny "povodňový kľud" v 80. a do polovice 90. rokov 20. storočia spôsobil, že sme si nebezpečenstvo hroziace z povodňových situácií neuvedomovali, resp. možno sme ho až podceňovali. Ich znovuobjavenie preto "prežívame" oveľa intenzívnejšie. 

Povodne na Dunaji Pamiatky na historické povodne v povodí Dunaja sú zachované na budovách (v.okolí Linza a Kremsu) už z roku 1012. Ďalej sú známe znaky po povodniach v rokoch 1210, 1344, 1402, 1466 a 1499. Najväčšou historicky známou povodňou na Dunaji je povodeň z augusta roku 1501. Bola spôsobená zrážkami na hornom povodí Dunaja.

Veľké povodne na hlavnom toku a prítokoch potom nasledovali v rokoch 1572, 1594, 1598, 1670, 1682. V novembri 1787 sa odohrala tzv. "dušičková povodeň" . Ďalšie dunajské povodne nasledovali v rokoch 1850, 1853, 1876, 1897, 1899, 1954, 1956, 1965, 1991 alebo v roku 2002. Povodne v rokoch 1850, 1854 a najmä 1876 sa spájajú s pretrhnutí ochranných hrádzí, zaplavením rozsiahlych území v okolí Dunaja, pustošením a skazou.

V roku 1876 voda zaplavila 40 obcí 58 000 ha plochy Žitného ostrova. Napriek rozsiahlym rekonštrukciám ďalšie povodňové udalosti z rokov 1897 a 1899 ukázali, že ani tieto rekonštrukcie nedokážu Dunaj "spútať".

Za 100 rokov do roku 1965 sa hrádze navyšovali päťkrát. Ich pretrhnutie v lete 1965 však spôsobilo, že na Žitnom ostrove bolo zaplavených 400 obcí a osád a zaplavené územie dosiahlo maximálnu rozlohu 104 300 ha.

Vodomerná stanica Bratislava bola zriadená v roku 1823. Záznamy vodných stavov sú dostupné od roku 1876. Prvé merania prietoku Dunaja na slovenskom území boli robené od roku 1901.

Zdroj: TASR

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre