Viete po kom je nazvané Fajnorovo nábrežie? Po významnom politikovi z čias prvej Československej republiky Vladimírovi Fajnorovi. Práve dnes si pripomíname deň jeho narodenín. Na svet prišiel 23.októbra 1875 sa v Senici.
Študoval na gymnáziách v Hradci Králové , Uherskom Hradišti , Banskej Bystrici , Rimavskej Sobote a Šoproni . Potom absolvoval štúdium práva na berlínskej univerzite a univerzite v Budapešti . V roku 1900 získal titul doktora práv.
Spočiatku pracoval v rokoch ako advokát vo Zvolene . Už počas štúdií sa zapojil do verejného a politického života, politicky mal blízko k Milanovi Hodžovi. Vo Zvolene vydával Zvolenskej listy.
V rokoch 1918-1919 bol vo Zvolene županom, potom prezidentom súdnej tabule ( vrchného súdu ) v Bratislave a v rokoch 1931-1939 zastával post prvého prezidenta Najvyššieho súdu Československej republiky so sídlom v Brne. Podieľal sa na kodifikáciu slovenského právnej terminológie, spolu s Adolfom Zátureckým vydali dvojdielny Slovensko-maďarský právnický slovník. Na účely právnické výučby tiež spracovali učebnicu Náčrt súkromného práva na slovenskom a Podkarpatskej Rusi (1924) a zbierku zásadných rozhodnutí uhorskej kráľovskej Kúria a československého Najvyššieho súdu v súkromnoprávnej oblasti do roku 1926. Fajnor tiež publikoval v dobových odborných časopisoch, napr. O dedičskom práve. V rokoch 1920-1936 predsedal Právnickej jednote na Slovensku, bol členom Šafárikovej učenej spoločnosti a v roku 1936 sa stal profesorom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Od septembra 1920 zastával post ministra pre unifikáciou v úradníckej prvej vláde Jana Černého. Na tomto poste zotrval do septembra 1921. Do vlády sa vrátil v samom závere prvej republiky, kedy sa stal v septembri 1938 ministrom spravodlivosti v prvej vláde Jána Surového a portfólio zastával aj krátko v nasledujúcej druhej vláde Jana Surového do októbra 1938. V druhej vláde Jána Surového takisto od 4. do 14. októbra 1938 pôsobil aj ako minister unifikáciou . Ešte v roku 1945 pôsobil ako zástupca Československa pri Stálom medzinárodnom súde v Haagu . Zomrel 5.januára 1952 v Bratislave.
Jeho bratom bol slovenský evanjelický biskup a spisovateľ Dušan Fajnor.