Halloween vôbec nie je americký zvyk, ale európsky

Prvky Halloweenu sa prelínajú so slávením sviatkov Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, čoho prejavom je aj to, že sa vo výzdobe hrobov, hoci zatiaľ iba zriedkavo, objavujú okrem kvetov a sviečok aj tekvicové svietniky v podobe tváre.

Tekvice si vydlabávali už aj naši predkovia. Svietiace tekvice by sme pred 100 až 150 rokmi našli aj pred ich domami. Ľudia si nimi skrášľovali interiéry aj exteriéry a už aj v tej dobe to vyzeralo veľmi efektne.

V našich končinách sa im však hovorilo svetlonos. Na svetlonosa sa podľa legiend premenil po smrti človek, ktorý v kostole kradol sviečky alebo si upíjal z omšového vína. Takisto deti, ktoré umreli a neboli pokrstené.

Halloween sa slávi   večer a  noc z 31. októbra na 1. novembra pred Sviatkom všetkých svätých.

Halloween je v skutočnosti pomenovanie pre predvečer významného keltského sviatku Samhain, ktorý oslavovalo keltské obyvateľstvo Britských ostrovov. Nezabúdajme ale, že na našom pzemí tiež sídlili Kelti a mali tu významné centrá, takže tento zvyk bol aj v našich končinách známy. Zostal významným sviatkom aj po prieniku kresťanstva na toto územie. Duchovenstvo malo záujme, aby sa pôvodne pohanský sviatok, kde sa slávili rôzne sily, ktoré mali počas tohto sviatku možnosť pôsobiť vo svete ľudí zmenil na oslavu sviatku Všetkých svätých, kde by sa oslavovali všetci známi aj neznámi svätci kresťanskej cirkvi.

Pôvodne časť zvykov spojených so sviatkom Samhain prežívala, začala však nadobúdať svetský charakter. Takéto oslavy sa odohrávali v Írsku, Škótsku a severnom Anglicku a samozrejme po roku 1845 v USA, kam ho priniesli vysťahovalci z Írska a Škótska.

V súčasnosti ide o sekulárny sviatok s karnevalovým charakterom, ktorý sa počas 90. rokov 20. storočia rýchlo rozšíril do Európy.

Aj naši etnológovia potvrdia, že Halloween má korene v Európe. "Je to veľmi starý sviatok, ktorý siaha do predkresťanského obdobia, keď Kelti boli v celej Európe,"hovorí etnologička Katarína Nádaská. Tento sviatok sa spája s oslavami nového roka, ktorý sa slávil na prelome októbra a novembra. Podľa etnologičky ľudia verili, že duše zosnulých môžu na jednu noc opustiť záhrobie a prísť medzi živých.

Vyrezávanie tekvíc je spojené s legendou o zlom Jackovi. Hovorí sa, že Jack bol taký zlý, že ho nechcelo nebo a vyvrhlo ho aj peklo. Diabol mu dal na cestu uhlíky, aby si mohol svietiť na ceste späť medzi živých. Nemal si ich kam dať, tak si vydlabal repu a do nej ich dal. Túto legendu si zobrali so sebou Íri aj do Spojených štátov.

V Amerike začali vydlabávať tekvicu, pretože je lepšia ako zemiaky alebo repa.

Už sme spomínali, že vydlabané a žiariace tekvice sú aj zvykom u nás. Mali však špeciálny názov, hovorilo sa im Svetlonosy.  Ľudia, keď sa vracali z návštevy hrobov tak, mali tieto tekvičky pekne vydlabané a osvetlovali im cestu z cintorína. 

V starých slovenských tradíciách bol Svetlonos nadľudská bytosť. Svetlonos bol vraj ten, ktorý človeka zviedol z cesty do lesa a niekedy sa to skončilo tragicky, že sa prevrátil s vozom a podobne. Je to niečo ako české pomenovanie bludička. Označuje  také blúdne svietlo. Niekto, kto zvádza pocestného z tej správnej cesty.

V 50. rokoch sa na túto tradíciu pozabudlo.

Podobné články

Komentáre