Dnes si spomíname na všetkých svojich zomrelých. Ľudovo sa tento sviatok nazýva aj Dušičky.
Na Slovensku má úcta k zomrelým silnú tradíciu a jej korene siahajú až do pohanských čias. Ľudia navštevujú cintoríny, na hroby kladú vence, kvety a pália sviece.
Tento zvyk má pôvod v keltskej tradícii – sviatku Samhaim, ktorý sa slávil v deň keltského Nového roka, čo pripadalo na 1. november. Kresťanstvo tento zvykj prebralo a dalo mu nový obsah v podobe Sviatku Všetkých svätých ( 1. november) a následných Dušičiek – Pamiatky zosnulých ( 2. november).
Podľa keltskej tradície sa v túto noc prelínajú svety mŕtvych a živých. Kelti zapaľovali oheň, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, aby sa mohli zohriať a stráviť noc s pozostalými. Dnes nadobúda svetlo sviece symbol života. Počas samhainskej noci Kelti pálili figuríny, ako symbol choroby, trápenia a starostí, aby mohli očistení začať Nový rok.
Sviatok Všetkých svätých je predovšetkým sviatkom katolíckej cirkvi. Na Dušičky, čo je druhý deň sa v katolíckych kostoloch konajú zádušné omše za mŕtvych. Rituálne obrady konané počas tohto dňa sú známe u viacerých náboženstiev sveta, ale zádušné omše sú charakteristické len pre katolícku cirkev. Tento deň sa u Katolíkov považuje za deň spomienky na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť, alebo sú vo fáze očisťovania a prípravy prechodu z očistca do neba. Ľudia v tieto dni navštevujú hroby, zdobia ich kvetmi, alebo vencami z čečiny a pália sviečky.
Evanjelici pôvodne na hroboch nezapaľovali sviece a dodnes sa táto odlišnosť tradíciou v mnohých rodinách dodržuje. Deň Pamiatky zosnulých je pre Evanjelikov dňom spomienky na zomrelých príbuzných. Nádej vo vzkriesenie si evanjelickí veriaci pripomínajú v poslednú nedeľu po Svätej Trojici, ktorá je venovaná večnému životu a smrti. Veriaci navštevujú cintoríny, spievajú piesne z funebrála, modlia sa a ozdobujú hroby vencami a kvetmi.
V minulosti bolo zvykom piecť pečivo, ktoré sa volalo „ dušičky“ , pripomínalo dve cez seba preložené kosti a ľudia sa medzi sebou s ním obdarúvali. Zvykom bolo obdarovať v tieto dni aj žobrákov a chudobných jedlom alebo peniazmi, aby sa modlili za pokoj duší zomrelých. Pravoslávni veriaci nosili na hroby jedlo, kde aj spoločne hodovali. Úprava hrobov bola v minulosti oveľa jednoduchšia. Obkladali sa machom, čečinou a čečinovými vencami. Úprava hrobov ako ju poznáme dnes je pomerne novým javom.