Dnes je: streda 25.04.2018 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes zasadá mestské zastupiteľstvo Bratislavy. Na programe je dokončenie predchádzajúcich zastupiteľstiev.

História Sadu Janka Kráľa

 

Park bol založený v rokoch 1774-76 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Na jeho mieste bol kedysi lužný les. Vplyvom barokového klasicizmu sa vytvorila osemramenná hviezdica priesekov, pozdĺž ktorých sa neskôr vysadili stromoradia.  Jednotlivé aleje dostali pomenovanie podľa druhu stromov – jelšová, topoľová, javorová, vŕbová, jaseňová, brestová. Dnes by ste ich márne hľadali.

Park  postupne menil charakter a jeho dnešná podoba je až z roku 1839. V 70-tych rokoch minulého storočia prešiel veľkou rekonštrukciou. Odstránili sa divorastúce kroviny,  park sa vizuálne otvoril a vynikli mohutné stromy tvoriace kostru parku. Súčasný obraz parku je typický otvorenými priestranstvami, plochami, ktoré návštevníci využívajú na šport, chodníky využívajú aj krasokorčuliari či cyklisti.

V roku 2006 prebehla revitalizácia parku. Bolo odstránených vyše 200 chorých drevín. No charakter parku sa s minulosťou nedá porovnať. Po drobných sochách niet stopy, rozárium či palmy vystriedali jednoduché letničky, trávniky sú preriedené, na stromoch je množstvo imela.

Najvýraznejším architektonickým prvkom v sade Janka Kráľa je jedinečný záhradný altánok, ktorý bol pôvodne vežou františkánskeho kostola. Veža je obľúbená ako miesto stretávok či fotenia. V centre sadu sa nachádza socha Janka Kráľa od akademického sochára Františka Gibalu.

Park púta aj svojou druhovou diverzitou. O výsadbu cudzokrajných drevín sa pravdepodobne zaslúžil bratislavský lekár a botanik dr. Štefan Lumnitzer. V súčasnej dobe tu rastú exotické druhy ako ginko dvojlaločné, maklura oranžová, metasekvoja čínska a pod. Najväčšími unikátmi sú platany javorolisté, ktoré svojím vekom cca 200 rokov a rozmermi obvodov kmeňa vyše 500 – 600 cm dotvárajú typickú kulisu veľkým trávnatým priestranstvám. Biologickú kostru parku tvoria aj pôvodné druhy ako javor a rôzne druhy topoľov. Tieto dreviny tu dosahujú rozmery, ktoré sú pre ich biologický druh veľmi zriedkavé. Stromovú etáž dopĺňajú kroviny. Najväčšie zastúpenie má stálozelený tis (taxus baccata) a vavrínovec lekársky. Sad Janka Kráľa sa svojím druhovým zastúpením stal cenným objektom z dendrologicko-vedeckého hľadiska.

Sad sa nachádza v centre stavebného ruchu v Petržalke. Súkromné pozemky v okolí ostro vytýčili jeho hranice a vylúčili možnosť jeho rozšírenia. Sad nemá vyznačené ochranné pásmo. Tesná blízkosť obchodného centra, reštaurácií a divadla Aréna zvýšila nielen atraktivitu parku, ale aj jeho návštevnosť. Park vytvára oázu pokoja a zároveň slúži na športové aktivity pre všetkých



Autor: Petrzalcan | 03.02.2013 | zobrazené: 1875 x |


Podobné články

• Zobudia sa fontány (20.04.2018)
• Bratislava má dnes saharský deň (16.04.2018)
• Petržalka má konečne tržnicu (07.04.2018)
• Veľkonočné zvyky a tradície (02.04.2018)
• Vlakom do Petržalky (01.04.2018)

Komentáre

Bazény

FOTOGALÉRIA

Festival svetla 2016

ANKETA

Súhlasíte so zavedením parkovacej politiky v Bratislave ?

áno, parkovanie nie je ľudské právo, bude menej áut
(96)

skôr áno, nesmie ale byť vysoká cena
(21)

nie, som proti, chcem parkovať zadarmo
(38)

neviem, nemám názor
(20)


spolu 175 hlasov
/