Dnes je: pondelok 15.07.2019 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
V roku 1954 Dunaj dosiahol v Bratislave výšku 984 centimetrov. Voda zaplavila rozsiahle územia a 11.000 ľudí museli evakuovať.

Ignác Gessay bol veľmi činorodý človek

Rodákovi z Tvrdošína osud nadelil nie príliš dlhý, no o to plodnejší život.  Narodil sa v chudobnej roľníckej rodine Jozefa Gessaya a Žofie Gessayovej 17. júna 1874. 

 

Základné vzdelanie získal v Tvrdošíne a v Trstenej, neskôr na učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule i v Jágri. Kariéra učiteľa ho zaviedla do viacerých oravských dedín  na Zemplín.  Počas učiteľskej praxe občasne prispieval do časopisov Dom a škola a Slovenské listy. Vrchnosť mu túto činnosť zakázala a označila ho za "pansláva".

 

Gessay neodkázal žiť v úzadí, a tak dospel k rozhodnutiu odíjsť do Ameriky. Začiatkom školského roka 1889 ako 25-ročný nasadol na loď a vydal sa na cestu do USA. Vo vrecku mal iba zopár drobných a odporúčacie listy od českého slovakofila Karola Kálala a niektorých národovcov. V tom čase jeho manželka čakala prvú dcéru. Vďaka odporúčaniam onedlho dostal miesto učiteľa slovenčiny v meste Olyphant v štáte Pensylvánia. Popri pedagogickej činnosti Gessay posielal svoje články do krajanských periodík. Napríklad v  Amerikánsko-slovenských novinách, ktoré vtedy boli najrozšírenejším periodikom medzi našimi krajanmi. Články, ktorými sa Gessay prezentoval, mali taký úspech, onedlho mu preto šéfredaktor tohto periodika Peter Rovnianek ponúkol miesto redaktora v Pittsburghu. Gessayovi sa tak otvorila cesta k novinárčine, ktorej sa venoval po zvyšok svojho života.

Amerikánsko-slovenské noviny boli stále populárnejšie. Stali sa akousi organizačnou bázou Slovákov žijúcich v Amerike. Rovnianek prišiel s myšlienkou pripojiť k novinám denník, ktorý by deň čo deň ponúkal Slovákom v Amerike čerstvé informácie. Myšlienka nadobudla reálne kontúry 25. marca 1901, keď vyšlo prvé číslo Slovenského denníka. Gessay bol počas rokov 1903 - 1919 jeho hlavným i radovým redaktorom. 4.apríla 1907 sa na žiadosť Štefana Furdeka stretol v Pittsburghu  výbor zložený z predstaviteľov slovenskej tlače. Na schôdzke sa zúčastnil aj Ignác Gessay. Výbor odsúhlasil založenie Slovenskej ligy v Amerike manifestom z 30. mája 1907. Gessaya zvolili do prípravného výboru, ktorý mal za úlohu pripraviť stanovy a program Slovenskej ligy.

 

V roku 1909 založil mesačník pre dospievajúcich s výstižným názvom Mládež, ktorý prinášal príspevky pre študentov stredných škôl. Po krachu Slovenského denníka, keď Rovnianka tiež zasiahla hospodárska kríza, Gessay bez práce dlho neostal. Už v roku 1911 sa zamestnal ako hlavný redaktor Národných novín, ktoré v tom čase mali dvadsaťosemtisíc predplatiteľov.

Za svojou novou prácou sa presťahoval do New Yorku,  kde onedlho založil nové periodikum s názvom New Yorský denník. Prvá svetová vojna predznačovala, že sa onedlho budú meniť hranice Európy. Pre Ignáca Gessaya sa otvorila nová možnosť ovplyvňovať amerických Slovákov ďalším denníkom Denný hlas, ktorý začal vychádzať pod jeho vedením od októbra 1915. Popri redakčnej činnosti postupne pripravoval dohodu medzi zástupcami Slovenskej ligy v Amerike a Českým národným združením, čo vyústilo do podpísania Clevelandskej dohody 22. 10. 1915. Tá určila, že za svoju svojbytnosť budú bojovať Slováci a Česi spoločne.

Hneď na druhý deň po podpísaní dohody v Clevelande na Huron Street založili Tlačovú kanceláriu Slovenskej ligy v Amerike, ktorú viedol I. Gessay. Zároveň založili aj Zväz slovenských novinárov. Odtiaľ vychádzali hlavné informácie o udalostiach na vojnových frontoch aj o úsiliach Slovákov o svoje oslobodenie. O budúcom postavení Slovákov a Čechov v spoločnom štáte bolo potrebné rokovať s diplomatmi z najvyšších kruhov českej a slovenskej politiky. V roku 1918 americkí Slováci a Česi prijali návštevu T. G. Masaryka, ktorý vo svojom prejave podporil úplnú samosprávu Slovenska. Vďaka jeho postoju sa začal koncipovať podklad pre ďalšiu z najvýznamnejších dohôd podpísaných na americkom kontinente - pre Pittsburskú dohodu. Jedným z jej signatárov bol práve I. Gessay.

 

Politické a kultúrne dianie v novom štáte sa neraz do zahraničia interpretovalo protichodne i nepravdivo. Preto Slovenská liga v Amerike vyslala do Č-SR delegátov, ktorí mali situáciu preskúmať. Po takmer dvadsiatich rokoch sa16. júla 1919 Ignác Gessay vrátil do Bratislavy. Jeho úlohou bolo zabezpečiť pravdivý tok informácií i nadviazať bližšiu spoluprácu medzi slovenskou Amerikou a Slovákmi. Pokračoval v napĺňaní svojho cieľa, pre ktorý bol vyslaný do domoviny, a začal publikovať články, ktoré informovali o Slovenskej lige v Amerike i o živote krajanov v zámorí. V tomto čase sa uskutočnilo aj jeho stretnutie s ministrom Vavrom Šrobárom, na ktorom sa dohodli na zriadení Informačnej kancelárie v Bratislave, ktorá mala za úlohu poskytovať Slovenskej lige v Amerike rôzne užitočné zvesti, najmä z oblasti priemyslu. Predpokladalo sa, že vďaka činnosti Informačnej kancelárie by sa mohlo na Slovensko vrátiť až stotisíc krajanov z Ameriky, ktorí mali skúsenosti so zakladaním podnikov, obchodovaním a bankárstvom.

 

Medzi najväčšie úspechy kancelárie jednoznačne patrilo odkúpenie a rozparcelovanie vyše stošesťdesiathektárového majera, ktorý prostredníctvom I. Gessaya americkí Slováci odkúpili a vytvorili si na ňom svoje hospodárstva. Za jeho pomoci aj pozemky osídľovali a udomácňovali sa na nich. Táto osada (časť Malinova) dostala na jeho počesť meno Gessayovo. Podpora Informačnej kancelárie Slovenskej ligy postupne zo strany Slovenskej ligy v Amerike slabla a upadala. V tom čase v americkom Scrantone slovenský bankár Michal Bosák koncipoval plán na založenie novín Obrana, ktoré mali byť najčítanejším časopisom v USA. Preto sa jeho redakčný tím obrátil na skúseného novinára Gessaya so žiadosťou, aby do časopisu prispieval aktuálnymi článkami zo Slovenska. Predsavzatie sa Bosákovi podarilo splniť. Obrana aj s pomocou Gessaya sa onedlho stala najčítanejším periodikom v USA.

Gessay považoval činnosť bratislavskej Kancelárie Slovenskej ligy v Amerike za veľmi prospešnú, so širokým potenciálom pre amerických krajanov i Slovákov. Lenže jeho zámer bolo treba ešte viac rozšíriť a najmä podnietiť ešte užšiu spoluprácu Kancelárie so Slovenskou ligou v Amerike. Práve pre t ieto dôvody sa Gessay rozhodol založiť sesterskú organizáciu Slovenskej ligy v Amerike na Slovensku. Vznikla 22. októbra 1920 v Bratislave. Jej program bol postavený na moderných demokratických princípoch, na zásadách nadstraníckosti i nadkonfesijnosti. Liga vystupovala ako združenie všetkých Slovákov sveta.

Od roku 1924 do roku 1928 Gessayovým pričinením vychádzal mesačník Slovenská liga, ktorý založil aj doň prispieval. Jeho príspevky boli zväčša osvetového charakteru a týkali sa náboru nových členov do Slovenskej ligy. Počas svojho pôsobenia v Slovenskej lige na Slovensku sa pričinil o to, aby liga mala svoju vlastnú budovu.

12. augusta 1928 Ignác Gessay v Bratislave zomiera na chorobu tráviaceho traktu, na ktorú trpel od roku 1927. Jeho pomník je vystavaný z obrovského náhrobného kameňa na Ondrejskom cintoríne v Bratislave. Je symbolom úcty amerických novinárov k jeho životu i dielu.

ZDROJ: Slovenské národné noviny



Autor: Petrzalcan | 17.06.2019 | zobrazené: 138 x |


Podobné články

• Povodeň roku 1954 (15.07.2019)
• Bitka dvoch kráľov (12.07.2019)
• Erbova listina má 583 rokov (08.07.2019)
• Vďaka Železnému mužovi získal Prešporok prvý most (06.07.2019)
• Bitka pri Bratislave (04.07.2019)

Komentáre

FOTOGALÉRIA

Chorvátske rameno

ANKETA

Vadí vám,že nie je Petržalka pokosená?

Áno, väčšina trávnikov má byť pokosená
(132)

Nie, mne to neprekáža
(47)

Je mi to jedno, ja tu len bývam
(53)


spolu 232 hlasov
/