Je Deň veteránov, deň, kedy skončila Veľká vojna

Dnes si oficiálne delegácie Ministerstva obrany SR, mesta Bratislavy, mestskej časti Petržalka i zástupcovia armády a klubov veteránov pripomenú slávnostných aktom kladenia vencov na cintoríne z 1.svetovej vojny v Petržalke Kopčanoch Deň skončenia 1.svetovej vojny.

Dnešný deň je označovaný ako Deň prímeria alebo tiež Deň veteránov. V mnohých krajinách západnej Európy v tento deň nosia ľudia na klopách kabátov červené maky ako symbol tohto dňa. Mnohé mesta majú vyzdobené parky a verejné priestranstvá kyticami či girlandami z čerevených makov. Táto tradícia k nám do roku 1989 z politických dôvodovo nedorazila a po roku 89 sa akosi na ňu zabudlo.

Pripomeňme si preto, čo sa 11.novembra pred 99 rokmi udialo. V železničnom vagóne pri Compiégne neďaleko Paríža bola pred 95 rokmi 11. novembra 1918 podpísaná dohoda o prímerí medzi Nemeckom a predstaviteľmi Dohody, čím sa skončila prvá svetová vojna.Delegáciu Dohody na podpise prímeria viedol francúzsky maršal Ferdinand Foch, nemeckú poslanec Mathias Erzberger. Podpísanie prímeria znamenalo faktickú kapituláciu Nemecka. Nemecké vojská v tom čase už na fronte ustupovali a hlavné velenie sa nachádzalo v stave úplnej bezmocnosti.

11. novembra 1918 o 11. hodine a 11. minúte vstúpila na západnom fronte do platnosti dohoda o prímerí medzi Nemeckom a spojeneckými mocnosťami.

Po viac ako štyroch rokoch a  troch mesiacoch skončila najväčšia a najstrašnejšia vojna, akú dovtedy ľudstvo zažilo. Vo vojne bolo zapojených 38 štátov zo všetkých  kontinentov. Do zbrane bolo zmobilizovaných 115 miliónov mužov, z ktorých 10 miliónov zahynulo. Drvivá väčšina z nich nemala ani 30 rokov. Ďalším 20 miliónom zostali trvalé následky v podobe zmrzačenia, psychických porúch a iných zdravotných problémov. (Informácia Ústavu pamäti národa ) V mnohých krajinách bola fakticky zdecimovaná takmer jedna generácia mužov.

Zomrelo 7 miliónov civilných obetí. Viac než pätina z tohto počtu pripadá na Arménov z Osmanskej ríše, ktorí sa stali obeťami prvej riadenej genocídy v 20. storočí.

Zo slovenských vojakov, ktorí narukovali do rakúsko-uhorskej armády padlo až 69 700. V tom čase malo Slovensko do 2,5 milióna obyvateľov.

Preto môžeme povedať, že 1.svetová vojna sa dotkla takmer každej dediny a mesta.

Prvú svetovú vojnu započal atentát na následníka trónu v Sarajeve a vojna, ktorá v lete 1914 vypukla mala trvať pár mesiacov. Nikto neveril, že vojnový konflikt zachváti celý svet, najmä Europu a že bude trvať tak dlho.

Vojna ide často ruka v ruke s chorobami. Bolo tomu taka aj v roku 1918. Španielska chrípková epidémia, ktorá vypukla na konci vojny si vyžiadala ďalších 20 až 40 miliónov životov.

Okrem toho mala vojna na svedomí aj šesť miliónov vojnových zajatcov, 20 miliónov ľudí žijúcich na konci roka 1915 v okupácii, 10 miliónov utečencov po celej Európe, tri milióny vojnových vdov a 6 miliónov sirôt.

Za roky vojnového konfliktu bolo spotrebovaných 1,3 milióna granátov, väčšina z nich na západnom fronte, 330 miliónov striel vypálených francúzskym delostrelectvom, z čoho až 60 miliónov padlo v priebehu bitky pri Verdune.

„Aj preto si musíme 1.svetovú vojnu pripomínať tak druhú, ktorá v období socializmu akoby duchovne prekryla zločiny i význam prvej,“ povedala dnes na margo pietnej spomienky Iveta Plšeková, námestníčka primátora Bratislavy, ktorá sa spomienky na cintoríne v Kopčanoch zúčastňuje. Výsledkom prvej vojny bolo rozbitie monarchií, rozbitie sociálneho systému a vznik nových štátov,  ktoré sa museli vysporiadavať s dôsledkami vojny i vznikom nových systémov.

V dôsledku zlej  Versaillskej mierovej zmluvy z roku 1919 napokon vznikla i druhá svetová vojna. „Versaillská zmluva totiž dala všetky škody prvej vojny  zaplatiť Nemcom,“ povedala nám ešte I.Plšeková.

Poslednú čiastku na úrokoch súvisiacich s obrovskými finančnými reparáciami uvalenými po prvej svetovej vojne splatilo Nemecko až 2. októbra 2010. Celková suma reparácií určená komisiou Dohody v roku 1921 dosahovala závratných 269 miliárd zlatých mariek.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre