Juliánsky či Gregoriánsky?

Náš kresťanský kalendár v minulosti mal viacero nedostatkov, o čom svedčia historické skutočnosti. Jednou z nich bola aj nepresnosť Juliánskeho kalendára, zavedeného cisárom Júliusom Caezarom v Rímskej ríši roku 45 pred našim letopočtom na základe návrhu alexandrijského astronóma Socigena.

Ten už vtedy vedel, že Slnečný rok nie je celistvým násobkom slnečných dní. Preto navrhol, aby každý štvrtý rok mal jeden priestupný deň naviac. Priemerná dĺžka roka potom bola 365,25 dňa. Skutočná dĺžka roka, ktorú poznáme v súčasnosti ako dobu obehu Zeme okolo Slnka, je o niečo kratšia. Je to 365,242 dňa. Preto vzniká v kalendári ročná chyba viac ako 11 minút. Za 129 rokov to bol jeden deň a za 1300 rokov sa táto chyba znásobila na desať dní.

Nicejský koncil v roku 325 nášho letopočtu, stanovil dátum jarnej rovnodennosti na 21. marec, ale v 16. storočí už bola jarná rovnodennosť o desať dní skôr.

Náprava nastala počas pontifikátu  pápeža Gregora XIII., ktorý na základe návrhu astronóma Clavia pápežskou bulou Intver glavisimus 24. februára 1582 uzákonil zmenu kalendára. Preto v Juliánskom kalendári bolo vynechaných desať dní tak, že po štvrtku 4. októbra 1582 nasledoval hneď piatok 15. októbra 1582. Tým sa vrátila jarná rovnodennosť opäť na 21. marca.

Ešte dôležitejšia bola druhá časť  opravy, ktorá pozmenila pravidlo priestupných rokov tak, že medzi ne nebudú patriť posledné roky tisícročí, t.j. letopočty končiace číslom 00, pokiaľ príslušný letopočet nie je deliteľný číslom 400. Tento kalendár bol na počesť pápeža nazvaný Gregoriánsky.

Prechod na gregoriánsky kalendár nariadil v roku 1587 uhorský snem a to tak, že po 21.októbri nasledoval rovno 1.november . Nariadenie sa však dôsledne nerealizovalo a tak sa v niektorých slovenských stoliciach juliánsky kalendár používal ešte na začiatku 17. storočia. Na územiach obsadených Turkami platil aj dlhšie. 

Uhorský snem (konal sa v dnešnej Bratislave) musel v roku 1597 dokonca prijať zákon, ktorý za tlačenie a rozširovanie juliánskeho kalendára stanovoval pokutu 1000 zlatých. Ani to však niektoré slovenské stolice neodradilo. Evanjelickí duchovní aj sté výročie reformácie v roku 1617 oslavovali podľa starého kalendára. Keď sa gregoriánsky kalendár napokon ujal, pravoslávne duchovenstvo vo východných častiach Uhorska malo výnimku z povinného používania.  Pravoslávni a gréckokatolícki veriaci aj u nás sa riadia Juliánskym kalendárom.

Nekatolícke krajiny prijímali zmeny veľmi pomaly. Protestantské oblasti Nemecka ho akceptovali čiastočne v roku 1700 a úplne až v roku 1775. Veľká Británia a jej zámorské kolónie ho zaviedli v roku 1752, keď už bola odchýlka jedenásť dní. Pre nich preto po 2. septembri 1752 nastal 14. september. Japonsko ho prijalo až v roku 1873.

Zvláštna je situácia v krajinách vyznávajúcich pravoslávne náboženstvo, napr. Rusko v roku 1918 a Grécko až z roku 1923.

Spomínanou úpravou sa dosiahla taká presnosť, že priemerná dĺžka roka je iba o 25 sekúnd dlhšia ako skutočná doba obehu Zeme okolo Slnka. Tento rozdiel narastie po 3 456 rokoch na jeden deň. Bude to zohľadnené v roku 4 840, a to tak, že tento rok priestupný nebude. Niektoré národy, užívajú aj iné kalendáre napr. židovský, mohamedánsky, indický, japonský a čínsky.

Podobné články

Komentáre