Katarínske a Ondrejské tradície

Vianoce sa nám zmenili behom storočia na nepoznanie. Najkrajšie sviatky v roku sa menia na komerčnú záležitosť a stráca sa ich čaro a kúzelné zvyky našich predkov. Robíme si to ale sami. Preto postojme a zamyslime sa, čo by sme tento rok urobili v predvianočnom čase inak, aby sme sebe i svojej rodine vykúzlili iný pocit šťastia a pripravili sa na Vianoce nie len materiálne, aj duchovne.

Zimné zvyky sa začínali na Katarínu, ktorá bola prvým stridžím dňom. V tento deň jedli ľudia cesnak a robili s ním kríže na dverách, aby boli ochránení před strigami. S Katarínou súvisela aj povera, že v dome, ktorého prvým návštevníkom bude žena, bude sa po celý rok rozbíjať riad. Ďalším stridžím dňom bolo na Ondreja (30.11.).

V rázovitej obci Pohorelá na Katarínu sadili dievčence čerešňové halúzky. Halúzku zasadili do črepa, do ktorého sa vsypalo trocha piesku. Črep položilo dievča na pec, každé ráno chodilo na potok a nosilo z neho v ústach vodu, ktorou polievaôo neobyčajnú rastlinu.
Halúzky vraj do Štedrého večera vykvitli krásnym bohatým kvetom. Rozkvitnutú halúzku nieslo dievča na Polnočnú. Hrdí sa ňou, lebo sa vravelo, že vetvička vykvitne len poctivej.

Na Katarínu sa konávali posledné tanečné zábavy pred nadchádzajúcim adventom, ktorý zakazoval tanec, spev a zábavu. Preto sa všetci snažili tento posledný večer radovánok náležite užiť a obyčajne tancovačky končievali až za bieleho rána. Celú katarínsku zábavu mali na starosti ženy, pretože v tento deň platilo tzv. „ženské právo“. Ženy platili za hudbu muzikantom a svojím partnerom, pripravovali občerstvenie a pri tancovačke si sami vyberali s kým budú tancovať. Iba o pol noci sa vyhlásila pánska volenka. Dievčatá dávali svojím tanečníkom malé darčeky, väčšinou išlo o slávnostné pečivo.

V deň sviatku sv. Kataríny sa nesmelo pracovať so všetkým, čo malo kolesá. Preto sa tento deň nemlelo v mlynoch, ani sa nepriadlo na kolovrátkoch.

Aj počasie slúžilo aj na predpovede úrody: Ak na Ondreja hrmí, bude málo orechov. Ale poznáme aj iné pranostiky: Sneh, ktorý napadne na Ondreja dlho leží, len na Gregora do potoka beží. Tento deň bol bohatý na veštby o vydaji. Večer sa zišli dievčatá a vo väčšej nádobe nechali zovrieť vodu. Hodili do vody kúsky cesta, v ktorých boli zakrútené lístočky s mužskými menami. Prvý kus, ktorý vyplával na hladinu vody muselo dievča vybrať a prečítať meno budúceho muža.

Ondrej bol vždy spolu s Vianocami považovaný za najčarovnejší deň v roku. Ľudia sa venovali vešteniu, ktorého sa chytali najmä mladé dievčiny, ktoré chceli vedieť niečo viac o svojom partnerovi. Dobre známe bolo liatie olova cez kľúčovú dierku. Jeho tvar mal napovedať, aké bude povolanie budúceho manžela. Ďalšou alternatívou bolo napísanie mien rôznych chlapcov na lístočky. Večer si ich dali pod vankúš a ráno hneď po zobudení mali vytiahnuť jeden, na ktorom bolo meno vyvoleného. Otec rodiny zase veštil so štyrmi hrnčekmi, ktoré prevrátil hore dnom a pod ne skryl zeminu, chlieb, prsteň a hrebeň. Potom prišli postupne štyria rodinní príslušníci a vyberali si tie ich osudy. Kto našiel zeminu, do roka čakala jeho alebo niekoho z jeho blízkych smrť, chlieb znamenal, že ten človek zbohatne, prsteň, že bude mať svadbu a hrebeň bol predzvesťou choroby.

Zvyky predvianočného času boli čarovné i kúzelné. Ľuďom spríjemňovali zimný čas a čakanie na najkrajšie sviatky v roku. Vymeňme aj my dnes behanie po obchodoch, upratovanie a pachtenie sa za darčekmi za niektorý z pekných zvykov. Strávime tak pekné chvíle s deťmi, s rodinou a vychutnáme si adventný čas, ktorý začína už zajtrajšou prvou adventnou nedeľou.

O týždeň zapálime prvú adventnú sviečku.Vedeli ste však, že 4 sviečky na venci symbolizujúce postupný príchod Vianoc majú svoju tradíciu ešte u predkresťanských národov. Tie sa v tomto období zvykli modliť pri rovnakom počte sviečok, aby tak poprosili bohov, nech sa začnú ich dni opäť predlžovať a temnotu opäť nahradí svetlo. Tento zvyk sa preniesol aj cez stredovek, no svoju konečnú podobu získal adventný veniec až v 19. storočí.

Podobné články

Komentáre