Kde sa vzal vianočný stromček

Jedným z najkrajších symbolov Vianoc je vianočný stromček. Nemá však kresťanský pôvod ani tak dlhú históriu. No počas 400 rokov si našiel milióny priaznivcov na celom svete. Prvý stromček vznikol v protestantskom prostredí v Nemecku. Prvá písomná zmienka o stavaní ozdobeného stromčeka pochádza z roku 1507 od kazateľa Geislera z Alsaska. Johann Wolfgang Goethe opisuje stromček u strýka v roku 1765.

 Do 19. storočia bol len mestskou módou, na vidieku našiel miesto počas 1.svetovej vojny.

Do Ameriky ho priniesli hessenské oddiely Juraja III., v čase bojov za nezávislosť.

Do Veľkej Británie sa dostal až v roku 1829, keď princezná Lievenská usporiadala v Hertfordshire večierok pre deti.

V roku 1841 vztýčil princ Albert na Windsorskom zámku a rozšíril tak módu vianočných stromčekov na ostrovoch.

V roku 1815 sa spomína prvý stromček v Gdansku, v roku 1817 vo Viedni, v roku 1819 v Budíne, v roku 1837 v Paríži, v roku 1828 vo Westminsterskom paláci v Londýne a v roku 1833 v Ríme.

Ale prečo strom? Legenda hovorí, že starí keltskí kňazi verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pred jednou slávnosťou, vraj pripravili bohom krvavú obetu, mladého muža. Na stretnutí sa objavil kresťanský misionár Winfried, ktorý prítomným ľuďom porozprával príbeh o narodení Ježiša Krista a o sile dobra a lásky. Svedectvo presvedčilo kňazov a darovali mladíkovi život. Vyťali strom, v ktorom podľa nich prebývali ich bohovia. Pri tomto strome spoločne večerali a oslávili Boží dar, narodenie Ježiša Krista.

Kým na naše územie dorazila tradícia stromčeka, vešali naši predkovia v izbách  rôzne slamené predmety, snopy obilia a zelené vetvičky. Aj stromček býval spočiatku zavesený v kúte alebo v strede izby vrcholcom k zemi.

Dedina obohatila estetickú funkciu stromčeka stotožnením so svojimi magickými úkonmi.

Symboliku bohatstva a hospodárskeho zdaru prekryla v niektorých oblastiach liečebná funkcia. Na východnom Slovensku chránil prút z vianočného stromčeka dobytok pred vorožilami – strigami a zvieratá sa ním vyháňali na prvú pašu.

A odvtedy prešlo nemálo času. Tradičné stromčeky časom nahradili umelé. Mnohí ale zistili, že výroba umelých stromčekov je neekologická ( najmä umelé stromčeky z Číny) a tak sa vrátili k tradícii. Veď pravý stromček byt aj prevonia typickou vôňou ihličia a spríjemní domov neopakovateľným spôsobom.

Aj ozdoby sa časom menili. Klasické ozdoby zo slamy, sušených plodov( jablčka, orechy) či dreva sa začali vyrábať aj oslnivejšie sklenené, umelohmotné, kovové i textilné ozdoby.

Klasické sviečky časom nahradili bezpečnejšie elektrické.

Pre tých, ktorí fandia tradíciám sa dnes nelení vyrábať ozdoby s deťmi doma. Ide o príjemnú činnosť, ktorá upevňuje rodinné puto a dodáva Vianociam rodinný súdržný charakter. Rovnako ako to býva pri spoločnom pečení vianočného pečiva, spoločnom zdobení stromčeka i celej  domácnosti.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre