Dnes je: streda 19.09.2018 | Sviatok má: | Zajtra má sviatok: kontakt@petrzalcan.sk
head
Dnes je Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy

Keď sa v Bratislave pálili knihy

18.februára 1765 bol v Bratislave na príkaz Márie Terézie spálený pamflet Vexatio dat intelectum. Autorom pamfletu bol pravdepodobne ostrihomský kanonik Juraj Richwaldský.

Čo bolo v pamflete také urážlivé, alebo čím  tento kanoník rozhneval panovníčku? 

 

Podľa historikov v ňom ostro odsúdil  absolutistické snahy habsburskej panovníčky  a kritizoval knihu Adama Františka Kollára De originibus et usus perpetuo potestatis legislatoriae – O pôvode a nepretržitom používaní zákonnej moci.

A ako sa vraví, za všetkým hľadaj ženu alebo peniaze, platí to aj tu. Šľachta mala rada peniaze a nerada platila dane. Vznikol preto konflikt v ktorom sa šľachta  odvolávala na Tripartitum, podľa ktorého má byť oslobodená od všetkých druhov daní.

Kollár ako zástanca osvietenského absolutizmu vo pozeral do budúcnosti, feudálnu spoločnosť pokladal za prežitú a skostnatenú a navrhoval riešenia v podobe zmien. Dnes taktiež neobľúbeného slova reformy.

 

Požadoval napríklad zrušenie nevoľníctva, rovnosť občanov, zavedenie náboženskej slobody a presadzoval posilnenie ústrednej moci.

To všetko ohrozovalo moc a ekonomické zázemie uhorskej šľachty, ktorá  sa cítila ohrozená nielen vo svojich výsadách, ale i ekonomicky. No Mária Terézia videla v reformách cestu k prosperite a potrebovala vyriešiť aj štátne financie, ktoré utrpeli vojnami.

A ako to už vo vrcholnej politike býva, zamiešal sa do nej aj pápež. Následkom tlaku vysokej šľachty Klement XIII. uviedol Kollárovu prácu do rímskeho registra zakázaných kníh,  následne bola zaradená aj do Viedenského štátneho katalógu prohibičných kníh. Teda zakázaných kníh.

 

Pobúrenie zástupcov na sneme vyústilo do pálenia Kollárových kníh na bratislavskom Hlavnom námestí a verejné zničenie spomínaného spisu Vexatio dat intelectum bolo vlastne panovníčkinou odplatou za predchádzajúce kroky uhorskej šľachty proti Kollárovi a exemplárnym potvrdením jeho názorov.

Pripomeňme si len, že onen Kollár sa narodil v roku 1718 v Terchovej, rodisku Jánošíka, ktorého poznáme všetci, ale múdreho vzdelanca, radcu, knihovníka a mysliteľa dnes na Slovensku pozná len odborná verejnosť. Paradox, že?

 

 

Kollár svoju plodnú kariéru uzavrel ako dvorný radca a riaditeľ Dvornej knižnice vo Viedni. Známy je jeho výrok:  „Ak je niekto rodom Slovák ako ja a podľa môjho pohľadu vynaloží trochu času na poznanie ostatných nárečí veľmi ľahko porozumie jazyk a písmo celého slovanského národa.“

zdroj: dejiny knižnej kultúry



Autor: Petrzalcan | 18.02.2018 | zobrazené: 401 x |


Podobné články

• Korunovácia Maximilina II. a najstaršia veduta Bratislavy (08.09.2018)
• Presne pred 13 rokmi bol otvorený Most Apollo. (04.09.2018)
• Most SNP má výročie (26.08.2018)
• Pred 50 rokmi bolo Československo napadnuté cudzími vojskami (20.08.2018)
• Petržalský rodák Schöne Naci (11.08.2018)

Komentáre

Bazény

FOTOGALÉRIA

Obliehanie Bratislavy Napoleonom 2017

ANKETA

Čo by malo byť na pravom brehu Dunaja v Petržalke?

pláž LIDO, mestská pláž
(22)

malo by sa ponechať ako je
(29)

obnoviť lunapark a Lido pláž
(18)

vybudovať niečo ako Eurovea
(10)

prístavisko pre lode
(6)


spolu 85 hlasov
/