Korunovácia Ferdinanda I.Habsburského

Dnes si pripomíname korunováciu Ferdinanda I.Habsburského za Uhorského kráľa. Práve týmto panovníkom začala epocha Habsburskej monarchie až do roku 1918.

Mal bezstarostné dectvo, ktoré strávil na španielskom kráľovskom dvore matkiných rodičov, Ferdinanda II. Aragónskeho a Izabely I. Kastílskej. Tej Izabely, ktorá začala éru zámorských objavov a ktoré urobili zo Španielska zámorskú veľmoc. Okrem stratých rodičov sa výchove noval aj Erasmus Rotterdamský. Ferdinanda viedli ku prísne katolíckemu životu a k rešpektovaniu habsburských rodových ideí.

V roku 1515 bolo rozhodnuté, že na základe dynastických, tzv. Viedenských sobášnych zmlúv, uzavretých v tomto roku medzi jeho starým otcom Maximiliánom I. a českým a uhorským kráľom Vladislavom II. Jagelovským sa Ferdinandovou manželkou stala Vladislavova dcéra Anna, a Mária, jeho sestra, sa vydala za Vladislavovho syna Ľudovíta.

V r. 1519 zomrel Maximilián I. Habsburský a Ferdinand spolu so starším bratom Karolom museli riešiť otázku nástupníctva v rakúskych krajinách a na cisárskom tróne. Karol, od r. 1516 španielsky kráľ, bol ešte r. 1519 zvolený rímskym cisárom (panoval pod menom Karol V.). Ferdinand dostal po sérii jednaní a zmlúv  z roku 1520 – 1522 vládu v rakúskych rodových krajinách (Korutánsko, Štajersko a Kransko), v r. 1521 severotalianske habsburské dŕžavy a v r. 1522 Tirolsko a rodové dŕžavy v Alsasku a Švábsku.

Po smrti švagra Ľudovíta Jagelovského (r. 1526) sa usiloval o nástupníctvo v Českom kráľovstve a v Uhorsku. Za českého kráľa bol zvolený 23. októbra 1526, jeho korunovácia sa konala 24. februára 1527. Pred vlastnou voľbou však musel zľaviť zo svojich pôvodných snáh získať túto korunu na základe dedičského práva z pozície manžela dcéry Vladislava Jagelovského, pretože české stavy trvali na voliteľnosti českého trónu. Naproti tomu stavy vedľajších krajín Koruny českej (Moravy, Sliezska a obojej Lužice) uznali na protest proti prezieravému postoju Čechov Ferdinandovo nástupnícke právo. Okrem toho súčasťou voľby bol i Ferdinandov sľub, že bude dodržiavať kompaktáty, rešpektovať slobodu českých stavov, uhradí polovicu kráľovského dlhu a prenesie svoje sídlo do Prahy.

V Uhorsku bolo jeho postavenie zložitejšie. Necelé dva mesiace po pražskej voľbe bol 17.decembra 1526 časťou uhorskej šľachty zvolený za kráľa,  no o trón a skutočnú vládu musel počas dlhých rokov bojovať s protikráľom, sedmohradským vojvodom Jánom Zápoľským, ktorý dosiahol uhorský trón o mesiac skôr.

Zápoľský bol podporovaný Osmanskou ríšou, ktorá od 2. polovice 15. storočia prenikala do Európy. Turci už v tom čase 2x ohrozili Viedeň, v roku 1529 a 1532.

Ferdinand bol napokon 3.novembra 1527 korunovaný za Uhorského kráľa a  okrem tohto titulu si udržal vládu v západnom Uhorsku, v Chorvátsku a na dnešnom Slovensku. Spojením rodových rakúskych dŕžav s českými krajinami a s Uhorskom do jednej personálnej únie založil Ferdinand I. podunajskú monarchiu rakúskych Habsburgovcov, štátny útvar, ktorý pretrval ďalších takmer 400 rokov (až do r. 1918).

Podobné články

Komentáre