Korunovácia Leopolda II v Prešporku

Leopold bol až tretím synom Márie Terézie a preto sa nepredpokladalo, že raz usadne na kráľovský trón.  Bol preto určený na cirkevnú kariéru a tým smerom sa uberalo i jeho vzdelávanie a výchova.  Vládol krátko, no veľmi dobre. Kto vie, akým smerom by sa uberala monarchia pod jeho vedením. No smrť prišla nečakane a rýchlo.

Po smrti staršieho brata Karola bolo rozhodnuté, že by mal byť nasledovníkom svojho otca vo Veľkovojvodstve Toskánskom. Musel sa však zosobášiť  a tak sa 5. augusta 1764 oženil s Máriou Lujzou, dcérou španielskeho kráľa Karola III. Po otcovj smrti sa v roku 1765 stáva veľkovojvodom toskánskym.

Matka mu určila niekoľko poradcov, ktorí mali plniť úlohy riadenia veľkovojvodstva, no po 5  rokoch mal tohoto „tútorstva“ dosť a preto sa vybral do Viedne. Odtiaľ sa vrátil do Florencie s voľnými rukami.

Počas 20 rokov, ktoré uplynuli od jeho návratu do smrti jeho najstaršieho brata Jozefa II., pracoval na reformách a úpravách vlády svojho malého štátu. Postupne rušil obmedzenia rozvoja priemyslu a osobnej slobody zavedené jeho predchodcami . Či už išlo o zavedenie nového daňového systému, zrušenie cechov, zrušenie toskánskej armády a jej nahradenie občianskou milíciou a iné. Aplikoval reformy v postupných krokoch a pokiaľ možno v takej podobe, aby nevyvolával konflikty. Nebol zástancom budovania mohutného centrálneho aparátu, aký vznikal vo Viedni. V Taliansku nebol príliš obľúbený pre jeho uzavretosť a chlad. Napriek šľachtickému pôvodu bol nesmierne skromný, jeho návyky boli jednoduché, na hranici biedy.

Ako človek bol nesmierne pevnej vole, bol dôsledný a jeho vláda priniesla všetkým množstvo dobrého, najmä prosperitu a voľnosť.

Jeho duchovná politika, ktorá porušovala hlboko zakorenené zásady jeho ľudu, ho priviedla do konfliktu s pápežom a nebola úspešná.

V posledných rokoch jeho vlády v Toskánsku sa začal obávať zväčšujúcich sa nepokojov v Nemecku a Uhorsku, domíniách jeho rodiny, ktoré boli priamym dôsledkom metód vládnutia jeho brata. Leopold a Jozef boli k sebe citovo pripútaní a často sa stretávali pred i po smrti svojej matky. No keď ho Jozef už ťažko chorý požiadal, aby prišiel do Viedne a stal sa spoluvládcom, Leopold sa chladne vyhol odpovedi. Vedel, že bude musieť nastúpiť po bezdetnom bratovi, no nechcel zdediť jeho nepopulárnosť. Keď brat 20.2.1790 zomrel, bol  stále vo Florencii a odišiel až 3. marca.

Dnes si pripomíname deň jeho korunovácie v Prešporku- 15.novembra 1790 . Po Jozefovi sa stal aj cisárom Svätej ríše rímskej, spomínaným uhorským kráľom a neskôr aj českým.

Pre upokojenie šľachty potvrdil zrušenie berného a urbariálneho patentu, a cirkev si priblížil, keď vrátil výchovu kňazov z generálnych seminárov do jej rúk. Uvoľnil tiež poriadanie pre ľud skôr obvyklých procesií a pútí.

Pokoj sa snažil Leopold II. nastoliť i na ďalších miestach, kde jeho predchodca vyvolal rozpory. Rýchlo ukončil mierom vo Sviščove vojnu na Balkáne proti Turkom pretože potreboval upokojiť Prusko. Podarilo sa mu rýchlo zvládnuť nepokojnú situáciu na území Uhorska a povstanie na území Rakúskeho Holandska, teda dnešné Belgicko.

Znepokojovali ho udalosti vo Francúzsku. Videl čo sa dialo so sestrou Máriou  Antoinettou a obával sa ako väčšina vladárov prenesenia revolúcie do iných krajín.

Preto s pruským kráľom Fridrichom Viliamom II. a saským kurfirstom Fridrichom Albertom II. v Pilnitzi v auguste 1791 Pilnickú deklaráciu, na ktorej základe bola na ďalší rok vo februári medzi Pruskom a Habsburskou monarchiou uzatvorená spojenecká zmluva namierená proti revolučnému Francúzsku.

Leopold II. sa od svojho brata odlišoval aj tým, že vrátil Čechom svätováclavské klenoty do Prahy a 6. septembra 1791 prijal pri obrade v katedrále sv. Víta titul českého kráľa. Cisár rozumel po česky a v centre Čiech vtedy dokonca pobudol niekoľko týždňov. Nielen Praha žila touto udalosťou niekoľko mesiacov. 

Cisár Leopold II. zomrel nečakane rýchlo, len 44 ročný, sotva stačil stabilizovať pomery v krajine a jej vonkajšie vzťahy. Na cisársky stolec zasadol jeho syn František Jozef Karol, ako František II.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre