Kresťania dnes oslavujú najväčší sviatok

Kresťania na celom svete dnes slávia pamiatku zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktoré je základom kresťanskej viery.  Veľkonočná nedeľa je vyvrcholením najväčších kresťanských sviatkov cirkevného roka.

Dnes budú v Petržalke omša takto:

V kostole Farnosti  svätej rodiny o 7.30,9.00, 10.30 a 18.00 hod. Na Veľkonočný pondelok budú omše o 7.00 a 18.0 hod.

Vo Farnosti Sedembolestnej panny Márie na Lúkach budú omše v nedeľu  o 8.00; 9.30; 11.00; 18.30hod a v pondelok o 7.30 a 18.30 hod.

Veriaci ECAV v Petržalke majú omšu v nedeľu o 9,30 a 18.00 v kostole na Strečnianskej a o 11.30 v Rusovciach. Na Veľkonočný pondelok budú služby božie 9.30 s večerou Pánovou.

Počas slávnostných bohoslužieb sa veriaci spolu s biskupmi a kňazmi radujú z Kristovho víťazstva nad smrťou. Pripomínajú si víťazné zavŕšenie Ježišovej vykupiteľskej úlohy a nádej na večný život, ktorú priniesol ľudstvu.

V rímskokatolíckej cirkvi Nedeľu Zmŕtvychvstania predchádza Veľkonočná vigília, bohoslužba noci, v ktorej bol Ježiš vzkriesený. Oslava Veľkej noci bezprostredne trvá po celú veľkonočnú oktávu, no veľkonočná doba ako taká sa končí až 50. dňom slávnosťou Zoslania Ducha Svätého (Turice).

V gréckokatolíckej cirkvi sa v dnešnú Nedeľu Paschy konajú bohoslužby už od skorých ranných hodín, kedy sa koná utiereň Vzkriesenia s tradičným posvätením jedál. V bratislavskej gréckokatolíckej Katedrále Povýšenia sv. Kríža sa konajú predpoludním viaceré sv. liturgie v slovenskom alebo v cirkevnoslovanskom jazyku, ktorých súčasťou je posvätenie jedál.

Podobné bohoslužby sa konajú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, ale v tomto roku aj v tejto cirkvi Pascha pripadá na rovnaký dátum ako v iných kresťanských cirkvách.

S Veľkonočnou nedeľou boli spojené aj isté zvyky a tradície. Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. Veľkonočná nedeľa sa považovala za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu.

Obradové veľkonočné jedlá sa pripravili do košíka a zobrali sa na svätú omšu. Cez omšu sa svätili tieto jedlá. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve. Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Prvým chodom bolo vajíčko, ktoré gazda rozdelil medzi všetkých prítomných. Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená. Čo sa neskonzumovalo, to sa hodilo do pece a spálilo. Taktiež sa omrvinky zo stola odkladali na liečenie, do siatin, alebo ich dali sliepkam - mali lepšie niesť.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre