Slovenská strela bola legendou železničnej dopravy prvej Československej republiky nielen kvôli svojmu vzhľadu, ale aj jazdným výkonom a originálnemu technickému riešeniu.
Na objednávku Ministerstva železníc boli postavené dva vozne pokrokovej technickej koncepcie, určené pre rýchlu osobnú prepravu medzi Bratislavou a Prahou. Oba vozne boli dokončené a nasadené do používania v roku 1936. Práve dnes, 13.júla si pripomíname deň spustenia jej činnosti.
Slovenská strela sa vyznačovala ľahkou konštrukciou samonosnej skrine, ktorá tvarovo nadväzovala na v tej dobe vyrábané aerodynamické automobily Tatra. Maximálna rýchlosť vozidiel bola stanovená na 130 km/h, na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu rýchlosť. Pri skúšobnej jazde v roku 1936 dosiahol vozeň M 290.002 na tú dobu mimoriadnu rýchlosť až 148 km/h. Súpravy jazdili priemernou cestovnou rýchlosťou až 92 km/h. Pre porovnanie, parné vlaky v tej dobe jazdili priemernou rýchosťou 68 km/h. Vďaka rýchosti preša Slovenská strela trasu z Bratislavy do Prahy za 4 hodiny a 16 minút.
Zaujímavosťou vozňov bola originálna konštrukcia hnacieho mechanizmu s elektromechanickým prenosom výkonu s vysokou účinnosťou najmä pri vyšších rýchlostiach podľa riešenia konštruktéra Ing. Josefa Sousedíka. Pri nízkych rýchlostiach bol pohon vozidla elektrický - spaľovací motor poháňal generátor a ten hnací elektromotor. So stúpajúcou rýchlosťou sa otáčky statora a rotora generátora postupne vyrovnávali, až pri určitej rýchlosti došlo k zopnutiu spojky statora a rotora generátora a od tohto okamihu bol prenos výkonu už iba mechanický.
Dĺžka vozidiel bola 25,1 m a hmotnosť sa pohybovala medzi 36 až 42,6 t.
Vozne boli lakované višňovou farbou s tmavozlatou strechou a na čelnej stene mali z oboch strán umiestnený Česko-Slovenský štátny znak doplnený nápisom ČSD. Klubovkové sedadlá v priestore pre cestujúcich boli zeleno-žlto čalúnené. Vozne boli 2.triedy s oddelením pre nefajčiarov, aj fajčiarov. Do služby boli pridelené do depa Bratislava, kde bola ich domovská stanica. V súčasnosti sa zachoval iba jeden z týchto unikátnych vozňov a je pýchou zbierok Technického múzea Tatra v Kopřivnici, kde je aj vystavený. Viaceré pokusy železničných nadšencov o opätovné spojazdnenie motorového vozňa ako historického vlaku boli zatiaľ neúspešné.
Slovenská strela jazdila až do roku 1946, kedy začal prepravovať účastníkov súdnych procesov v Norimbergu. Výnimkou boli roky 1939 do mája 1945 ( 2.sv.vojna).
V roku 1952 boli obidva vozne vyradené. Expres bol v období 1946 - 2006 vozený vozidlami vyššieho štandardu avšak len z bežných súprav tej-ktorej doby.