Lužné lesy zakvitli snežienkami

Ešte nám nezačala jar, ale petržalské lesy už sú plné prvých jarných kvietkov. Lesy sú krásne zakvitnuté snežienkami. Čo vieme o tejto drobnej, krásnej ale nebezpečnej kvetine?

Snežienka jarná (Galanthus nivalis) vyrastá z cbulky. Jej biely kvet intenzívne vonia. Rastlina je jedovatá,  obsahuje totiž  alkaloidy. Najjedovatejšou časťou je cibuľa. Konzumácia vyvoláva hnačku a zvracanie. U zvierat spôsobovala aj úhyn. Snežienka nie je chránená od roku 2003.

Snežienky sú v kvetinárstve šľachtené už od 16. storočia a v súčasnosti existuje okolo 200 záhradných kultivarov, ktoré vznikli aj vďaka kríženiu s ázijskými druhmi, importovanými do európskych záhrad niekedy okolo roku 1880. Do Británie boli snežienky údajne privezené na začiatku vlády kráľovnej Alžbety I., podľa iného zdroja sa tam dostali z územia dnešného Talianska už v 1. storočí n. l.

V 19. storočí bolo moderné zakladať takzvané „snowdrop walks“ („snežienkové prechádzky“), čo sú turistické trasy obzvlášť obľúbené v čase kvitnutia snežienok. Aby jednotlivé trasy boli čo najdlhšie estetické, vysádzali sa do nich postupne kvitnúce druhy a kultivary snežienok, prípadne druhy nové, v Británii do tej doby neznáme. Niektoré z nich priniesli vojaci z krymskej vojny (1853 – 1856). Napríklad na ostrov Skye (najväčší ostrov súostrovia vnútorné Hebridy v Škótsku) sa snežienky dokázateľne dostali práve týmto spôsobom.

Snežienka spôsobila aj veľkú diskusiu. V roku  1998 biochemik Árpád Pusztai prezentoval v televízii závery nepublikovaného výskumu o prenose génu zo snežienky do zemiaka a o vplyve týchto „nových“ zemiakov na laboratórne potkany, čím rozpútal diskusiu o škodlivosti GMO potravín

Latinské meno rodu Galanthus pochádza z gréčtiny a v preklade znamená mliečny kvet (gala – mlieko, anthos – kvet). Druhové meno nivalis je tiež gréckeho pôvodu a znamená „zo snehu“. V Čechách nazývajú snežienku podsněžník, v anglosaských krajinách má ľudový názov „družička Februára“, v Holandsku volajú snežienky „bláznivé dievčatá“, vo Francúzsku „snehové zvončeky“, „zimné zvončeky“, „snežné fialky“ alebo perce-neige –„snežný priebojník“. Vo Švajčiarsku je to „Amselblümli“ (Amsel drozd), pretože v čase, keď kvitne, už v lesoch spievajú drozdy.

Snežienky vraj majú aj ochranné a magické vlastnosti. Snežienka bola magickou kvetinou, ktorá ochránila Odysea pred kúzlami čarodejnice Kirké. V Čechách sa verilo, že kto si prvou jarnou snežienkou trikrát pretrie boľavé oči, tomu sa uzdravia a posilnia.

Anglický názov pre snežienku je snowdrop, ktorý podobne ako nemecký názov Schneetropfen môžeme preložiť ako „snežná kvapka“. Údajne však nejde o kvapku v zmysle kvapka vody, ale meno sa viaže ku kvapkovitému tvaru príveskov náušníc, ktoré sa objavujú na portrétoch dám od holandských a talianskych majstrov z 15. a 16. storočia. Biele kvapkovité náušnice boli v tom období tak časté ako snežienky (vtedy nazývané snowbells – snežné zvončeky). Kvetu nakoniec ostalo meno snowdrop a dovtedy používané snowbell zaniklo.

Snežienka je zasvätená Panne Márii a je spojená zo sviatkom Hromníc (2. február). V tento deň priniesli malého Ježiška do židovského chrámu a vykonali obetu Bohu za prvorodeného syna. Rituál vychádzal zo židovskej viery, podľa ktorej bola žena 40 dní po pôrode nečistá a musela vykonať obetu v chráme, aby sa opäť očistila. V niektorých kostoloch sa na hromničný sviatok odstraňujú z oltárov podobizne Panny Márie a namiesto nich sa ukladá kytička snežienok. Pre snežienky sa pre ich vzťah k Hromniciam vo svete používa aj meno hromničné zvončeky, kvet očisty, hromničné kvety či Máriine kužele.

Podľa anglickej povery sa musela na Hromnice odstrániť z kostola všetka vianočná zeleň použitá na výzdobu. Ak sa tak nestalo, v kostole sa zjavili goblini (mýtické tvory zosobňujúce zlo), a to jeden za každý ponechaný list zelene.

 Väčšina legiend a príbehov o snežienkach sa spája s ich vznikom a snaží sa vysvetliť, prečo kvitnú tak skoro na jar. Najjednoduchší príbeh hovorí, že snežienku stvorila bohyňa jari (Vesna) z ľadového cencúľa. Iná legenda sa spája so sviatkom Hromníc. Snežienky vraj klíčili v Máriiných stopách pri jej ceste do chrámu s malým Ježiškom.

Trochu sofistikovanejší príbeh spája vznik snežienky s Adamom a Evou. Po vyhnaní z raja, keď prišla zima, bola Eva smutná, pretože celý svet bol zrazu studený a bez krásy. Jeden z anjelov sa nad ňou zľutoval a premenil niektoré snehové vločky na kvety, aby ju potešil a ukázal, že jar je už blízko a zima sa končí. A tak vznikli prvé snežienky.

Podľa inej povesti keď stvoril Boh sneh, povedal mu, že si sám má nájsť farbu, aká sa mu páči. A tak šiel sneh za trávou a prosil ju o zelenú farbu, potom za ružou a prosil o červenú, fialku o fialovú a slnečnicu o žltú, ale všetky kvety ho vysmiali a odmietli mu dať zo svojich farieb. A tak nakoniec prišiel sneh za snežienkou a prosil ju aspoň o farbu bielu, pretože sa bál, že keď ostane bez farby, ako vietor, bude rovnako zlý ako on. A snežienka mu bielu farbu dala. Snežienka je tak jedinou kvetinou, ktorej neprekáža sneh, pretože jej z vďaky nikdy neublíži.

Snežienka je aj hlavnou hrdinkou rozprávky od Hansa Christiana Andersena z roku 1863. Snežienka v príbehu vystupuje ako zvestovateľ správy od dievčiny jej milému, že si našla iného a jej láska k nemu mala krátke trvanie ako život snežienky.

Fotogaléria

Podobné články

Komentáre